Vplyv rozprávok a povier na vnímanie hadov

Transcription

1 Vplyv rozprávok a povier na vnímanie hadov Dominika NEUPAUEROVÁ Jana FANČOVIČOVÁ Pavol PROKOP Abstrakt: Hady sú opradené mnohými legendami, a tiež ovplyvnené ľudskými predsudkami a strachom. O týchto tvoroch kolovalo veľa povier a preto sme sa rozhodli zistiť na koľko žiaci ešte veria týmto poverám aj v dnešnej dobe. V predloženej práci zisťujeme, aké majú predstavy o hadoch a do akej miery žiaci veria mýtom, či majú tieto predstavy niečo spoločné aj zo strachom a odporom k nim a aké vlastnosti týmto tvorom prisudzujú. Našou snahou hlavne je upozorniť na mylné predstavy o hadoch u žiakoch a aby sa najmä v školách snažili odstrániť tieto miskoncepcie, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať ochotu ľudí chrániť menej obľúbené živočíchy. Kľúčové slová: hady, odpor, povery, rozprávky, strach. Snakes Perception Based on Fairy Tales and Myths Abstract: Snakes are emblazoned with many legends and also influenced by human prejudice and fear. A lot of humans traditionally believe that snakes are dangerous despite a majority of snakes do not pose serious threat. We decided to investigate how many students still hold beliefs and incorrect myths about snakes in a modern society. We found that beliefs to myths are very common and are associated with fear and disgust of spiders. We also investigated which characteristics students attributed to these animals and found that negative characteristics were more prevalent than positive ones. We believe that better understanding about the origin of myths and beliefs about snakes can help to promote better understanding of the role of snakes in the nature as well as willingness to protect the unpopular animals. Keywords: snake, repulsion, myth, fairy tales, fear. Úvod Hady patria k živočíchom z ktorých ľudia majú rovnako veľký strach ako z väčších predátorov. Častokrát boli pre ľudí zdrojom uchvátenia, strachu alebo uctievania, či pohŕdania (Pough a kol., 1998). V celej histórii ľudstva boli hady využívané rôznymi spôsobmi. V niektorých krajinách sa využívajú ako potrava, v iných v tradičnej medicíne a náboženských rituáloch, čo však negatívne ovplyvňuje ich výskyt vo voľnej prírode (Alves, Pereira, 2007). V predloženej práci analyzujeme rozprávky, v ktorých hady vystupujú. Cieľom je zistiť ako sú v nich hady vykreslené a aké vlastnosti sú im prisudzované. Budeme tiež zisťovať, či muži a ženy majú rozdielny strach a odpor z hadov, aké majú predstavy o hadoch a do akej miery veria poverám nich. Bude nás tiež zaujímať, či hadov aj v súčasnej modernej spoločnosti vnímajú ľudia naozaj negatívne a teda im pripisujú negatívne vlastnosti. 223

2 Povery o hadoch Ak sa ľudia niečoho boja, alebo si nevedia niektoré javy vysvetliť, vytvárajú si vlastné teórie, ktoré sú často nesprávne a hrôzostrašnejšie, ako je samotná skutočnosť. Sú spokojní s vlastnými teóriami a nechce sa im dopátrať sa pravdy. Začínajú veriť v nadprirodzené sily a takáto viera neobchádza ani hady, čo však nemusí byť až tak nezmyselné, pretože vďaka poverám sa môžu lepšie vyhýbať potenciálne nebezpečným objektom. Už samotný Platón ( pred n. l.), grécky filozof, mal teóriu, že človek mal dve duše, jednu smrteľnú a druhú nesmrteľnú. Pri druhom narodení človeka, ale nie u každého človeka, sa na Zemi objavilo nejaké zviera. Podľa tohto filozofa sa práve duša hlupákov, pätolizačov vtelila do hadov. V 37 zväzkovom diele Prírodoveda od Pliniusa staršieho nájdeme jeden diel, ktorý je venovaný plazom. V ňom nájdeme aj baziliška, ktorému tento autor venoval značnú pozornosť. Starí Grékovia a Rimania si pod baziliškom predstavovali strašného tvora podobného drakovi, ktorý bol obdarený nadprirodzenou silou. U kolísky baziliška stál had a žaba. Kohút zniesol obrovské vajce a had so žabou ho vysedeli a opatrovali. Ako vyzeral podľa nich tento tvor? Mal okrídlené telo s korunou na hlave, blýskavé oči, štyri kohútie nohy, hadí chvost,.... Tento tvor vypúšťal jed, ktorým zamoroval vzduch a zabíjal všetko živé... (Brehm ex Dmitrijev, 1988). V baziliška niektorí ľudia naozaj verili a dokonca stál aj niektorých ľudí život. V stredoveku totiž cirkev a súd prenasledovala hospodára, ktorý bol niekým obvinený, že má kohúta znášajúceho vajcia. Hady čelili i naďalej stále čelia rôznym poverám. Niektoré povery sú bližšie k pravde, iné sú pravde veľmi vzdialené. Jednou z povier, ktorá s pravdou nemá nič spoločne je, že hady sú slizké. Ich koža môže byť nanajvýš hladká alebo drsná, ale od prírody je suchá. Napríklad šupiny koralovcov sa javia ako slizké, ale pravda je, že sú hladké a ligotavé. Takisto u veľhadov sa ich telo leskne, ale je to spôsobené tým, že ich telové šupiny majú mikroskopické hrbolčeky, ktoré odrážajú svetlo ako hranoly. Známa je aj povera, že hady hypnotizujú pohľadom, s touto poverou sa môžeme stretnúť aj v rozprávke Kniha džunglí, kde had Kaá hypnotizoval Maugliho, avšak táto povera nie je pravdivá. Mnoho živočíchov, najmä tých malých reagujú na prítomnosť nepriateľa znehybnením, až kým sa útek nestane jedinou možnosťou záchrany. K tejto povere prispeli aj oči hadov, pretože pôsobia meravým dojmom, čo je však spôsobené tým, že ich oči nemajú očné viečka. Hady nehypnotizujú pohľadom. Takisto povera hady cicajú mlieko kravám, ktorá sa dostala aj do rôznych rozprávok a povestí nie je pravdivá. Hady nemajú pery, takisto ako nemajú ústa prispôsobené 224

3 na cicanie mlieka kravám. Už ich samotná tráviaca sústava nie je prispôsobená na tekutú stravu. Ako teda mohla takáto povera vzniknúť? Predpokladá sa, že vznikla vďaka niektorým druhom hadiarok, ktoré sa po preklade z angličtiny nazývajú mliečne hady. Tieto hadiarky sa často nachádzali v maštaliach pri kravách, kde lovili hlodavcov a preto si ľudia mysleli, že tam chodia kvôli mlieku. Prítomnosť v maštaliach si však nespájali s hlodavcami, ktoré sa tam vyskytovali (Weidensaul, 1997). Ďalšia zaujímavá povera je, že had si zahryzne do svojho vlastného chvosta a takto zvinutý do kruhu sa kotúľa z kopca a prenasleduje tým ľudí a zvieratá. Touto poverou je opradená aj naša vretenica severná (Vipera berus). Hady neprenasledujú ľudí, skôr sa im snažia vyhýbať, a tiež nie sú ani schopné vyvinúť vyššiu rýchlosť (Marais, 1995). Ďalší mýtus je, že hady majú v chvoste alebo v jazyku žihadlo. Je pravdou, že majú síce tenký jazyk a rozoklaný, ale určite v ňom nemajú žiadne žihadlo. Tento jazyk používajú na zachytávanie látok z prostredia, ktoré potom odovzdávajú na analýzu do Jacobsonového orgánu. Existuje obdobný mýtus v stepných a púštnych krajinách, kde žije viacej tenkých, veľmi pohyblivých, ale nejedovatých hadov. Ľudia tu veria, že tieto hady dokážu zaútočiť na človeka prudko a prepichnú ho. Ľudia s hrôzou utekajú pred týmito tenkými a hlavne nejedovatými hadmi a pritom jedovatých vreteníc sa neboja, dokonca v nich vzbudzujú dôveru (Haleš, 1985). Ľudia rovnako veria, že hady vydychujú jedové výpary pri tom ako syčia. Tieto živočíchy nevydychujú jedové výpary, avšak existujú kobry, ktoré dokážu pľuvať jed, dokonca s veľmi dobrou presnosťou. Takisto sa šíria chýry, že had sa musí skrútiť do klbka, aby mohol vôbec zaútočiť. Je síce pravda, že niektoré druhy sa naozaj skrútia do klbka, ale uhryznúť dokážu v ktorejkoľvek polohe a veľmi často môžu zaútočiť s esovito prehnutým krkom (Ponec, 1978). Ďalšou poverou je, že samice chránia svoje mláďatá tak, že ich samé prehltnú. Niektorí ľudia hovorili, že na vlastné oči videli, ako hadovi do papule vliezli mláďatá, keď ich do široká otvoril. Táto povera je výmyslom a ako mohlo dôjsť k vytvoreniu takejto povery? Predpokladá sa, že ak ľudia usmrtili samicu hada, ktorá mala v sebe mláďatá tesne predtým ako mali prísť na svet, a tak v jej brušnej dutiny mohli nájsť tieto mláďatá živé. Ľudia si to vysvetlili tak, že samica zhltla vlastné mláďatá, aby ich ochránila. Panuje tiež povera, že hady vytvárajú páry na celý život a keď umrie jeden z tohto páru, ten druhý zostane pri ňom a ďalej ho stráži. Trošku iná povera, hovorí, že ak zabijete jedného 225

4 hada z páru, ten druhý sa vydá za vrahom svojho partnera, aby sa pomstil. Avšak hady nie sú sociálne živočíchy, to znamená, že partneri nezostávajú spolu a už vôbec nie do konca života. Hady sa však spájajú na krátke obdobie párenia, ktoré však netrvá dlhšie ako pár dní. Jedinou výnimkou je kobra kráľovská, ale ani tu nie je isté, či dodržiavajú uvedenú vernosť. Ďalšou poverou je takzvaná zhypnotizovaná kobra, ktorá sa vlní podľa zvuku píšťaly. Pravdou o nich je, že nemajú vonkajší zvukovod, stredné ucho a ani bubienok, takže nemôžu počuť melódiu, ktorú vydáva píšťala a teda sa nemôžu podľa zvuku píšťalky vlniť. Tak ako to je naozaj? Kobry nereagujú na zvuk, ale len na pohyb píšťaly a hudobníka. Týmto kobrám niekedy odstraňujú jedovaté zuby, alebo im zošívajú čeľuste, no väčšinou sú tieto hady vyhladované tak, že nemajú dosť síl napadnúť hudobníka (Weidensaul, 1997). Z hadov niektoré národy a kmene pripravujú zázračné lieky, ktoré liečia všetky možné choroby. Tento liek nazývali teriak, ktorý používali rímski cisári a používali ich ako prostriedok na čistenie krvi, proti vyrážkam, malomocenstvu a ekzémom. Ako liek proti zimnici, kiahňam, mŕtvici sa používali varené alebo pečené vretenice. Predáva sa tiež lieh s uloženým hadom vo vnútri, ktorý bol liekom vraj proti všetkým chorobám. Je však zakázané takýto nápoj s hadom vyvážať do mnohých krajín. Takisto hadie vnútornosti ako pečeň sa využívali ako liečivý prostriedok. Dodnes sa v mnohých krajinách ešte pečú a varia (Ponec, 1978). Niektoré povery majú aj zrnko pravdy. Napríklad sa hovorí, že ubitý had nezahynie pred západom slnka. Vieme, že nervová sústava hadov dokáže reagovať na podnety aj po smrti. Sú napríklad známe prípady, že po zabití hada, hlava hada uhryzla človeka, ale nebolo to preto, že bola živá, ale že ich citlivé nervové zakončenia po smrti reagovali reflexným sklapnutím čeľustí. Takisto ľudia veria, že dospelé jedince sú menej jedovaté ako mláďatá, pravdaže pri jedovatých hadoch. Vedci sa naozaj domnievajú, že to môže byť v niektorých prípadoch aj pravdou, pretože mláďatá ešte nevedia regulovať množstvo jedu a pri uhryznutí vstrekujú do obete plnú dávku jedu (Weidensaul, 1997). Hady v rozprávkach Rozprávka patrí medzi literárny prozaický útvar, ktorý je kratší a má jednoduchší dej. Šírila sa tradovaním a neskôr sa začala zapisovať zberateľmi. Dnes ich už píšu spisovatelia. Známe sú tým, že v nich často vystupujú neskutočné postavy, alebo ľuďom sú prisudzované nadľudské schopnosti, alebo zvieratá konajú ako ľudia. Riešia sa v nich otázky dobra a zla, 226

5 spravodlivosť aj nespravodlivosť, no vždy v nich víťazí dobro nad zlom, ako aj spravodlivosť nad nespravodlivosťou (Péteryová, Rezníčková, Skokanová, 1999). Prvá kniha, s ktorou sa dieťa dostáva do styku je práve rozprávka. Dieťa v tej dobe nevie, čo je dobré a čo zlé, čo sa smie a čo sa naopak nepatrí. Počas budovania si predstáv o svete, je práve rozprávka tou, ktorá napomáha dieťaťu pri utváraní správnych predstáv. Napomáha im pri chápaní etických princípov, rozvíjaní tvorivosti a fantázii. Deti sa často stotožňujú s hlavným hrdinom, chcú sa mu priblížiť a zároveň si vytvárajú záporný vzťah k negatívnym postavám, ktoré chcú potrestať. Väčšinou však nachádzame knihy, v ktorých je had vykreslený negatívne, len v malom počte rozprávok nájdeme hada vykresleného ako dobrú postavu. V ďalšej častí uvádzame prehľad rozprávok, bájok a príbehov, kde vystupuje had, s cieľom posúdiť ako je tento živočích deťom predkladaný. Biblické príbehy, tak sa volá kniha, ktorá je určená pre deti a je to Biblia, z prvej knihy Mojžišovej genesis, hravejšou formou podaná deťom. V nej je had vykreslený ako ľstivejšie zviera, ako všetky poľné zvieratá, ktoré boli stvorené Hospodinom Bohom. Práve tento had presvedčil Evu, aby ochutnala jablko zo zakázaného stromu. Vtedy sa Boh nahneval a preklial hada. Jeho trestom bolo, že sa bude musieť plaziť po zemi v prachu až do konca života (Huntová, 1996). Veľmi populárnou rozprávkou od Disneyho (1991) je Aladin. V tomto príbehu môžeme vidieť hlavu kobry na palici vezíra Džafara, ktorá ho sprevádza celým príbehom a vďaka ktorej hypnotizuje ľudí, najmä sultána. Na konci rozprávky sa Džafar na samotnú kobru premení. Vezír Džafar vystupuje ako veľmi zlá, podlá, vypočítavá a veľmi falošná postava, ktorého sprevádza symbol hada, na ktorého sa aj premení. Ďalšou u detí veľmi populárnou rozprávkou je Kniha džunglí od R. Kiplinga. Had menom Káa, ktorý pomáha Mauglimu, je veľmi šikovný a obávaný pred opicami. No v rozprávke od WaltaDisneyho, ktorá bola aj sfilmovaná sa tak isto nachádza had Kaá, avšak v tejto knihe vystupuje ako falošné zviera a snaží sa o Maugliho život. Okrem rozprávok poznáme aj bájky. Azda najznámejšími bájkami sú Ezopove bájky, v ktorých rovnako nájdeme príbehy s hadmi. Napríklad v bájke Osa a had, had vystupuje ako hlupák, ktorý prišiel o život vďaka hnevu. Havran a had je príbeh, v ktorom si havran myslel, že had je ľahká korisť, čim ho však podcenil. Autor bájky hadovi prisudzuje vlastnosti ako lenivosť v príbehu zmija a líška a naničhodnosť, keď v príbehu sedliak a had, had poštípe 227

6 svojho ochrancu sedliaka. V uvedených príbehoch sú hadom prisudzované vlastnosti ako hlúposť, falošnosť, nedôveryhodnosť ale aj lenivosť (Sliacký, 1988). No nielen v rozprávkach zo zahraničných vydavateľstiev alebo autorov je had vykresľovaný ako negatívna postava, nájdeme ho aj u slovenských autorov, kde jeho vykreslenie nie je o nič lepšie a nepridáva mu na príťažlivosti. Drevulienka vypila v mlieku troch bielych malých hadov, ktorí ju štípali v tele. Ako rástla, hady ju stále viac a viac štípali. No keď dievča zaspí hady z nej vychádzajú. Nakoniec ju od tohto utrpenia zachráni princ, ktorý ich zabije. Drevulienke tieto hady dali do mlieka jej dve sestry z nenávisti a zlosti, a tie jej spôsobujú veľké bolesti, takže nepôsobia na čitateľa pozitívne. Autorom tejto rozprávky je Mária Ďuríčková. V dnešnej dobe jednou z najznámejších rozprávok je Harry Potter od J. K. Rowlingovej, ktorá má 7 dielov. Na popularite jej určite pridalo aj to, že bola sfilmovaná a tak bola viac priblížená mnohým čitateľom. Ťažko by ste hľadali dieťa, ktoré by túto rozprávku nepoznalo. Ak ju ešte nečítalo, tak ju videlo, alebo aspoň o nej počulo. V tomto príbehu môžeme nájsť symbol hada, ktorý sprevádza celý príbeh, a okrem toho v ňom vystupuje niekoľko skutočných hadov. Rokfortská škola má 4 fakulty, v nej sa odohráva skoro celý príbeh. Nás zaujíma len tá fakulta, kde nájdeme symbol hada a to je Slizolin. Zakladateľ tejto fakulty bol Slizolin, ktorý dokázal komunikovať s hadmi, ovládal ich jazyk praselčinu a preto sa v erbe nachádza práve had. Na túto fakultu sú zaraďovaní väčšinou študenti, ktorí stoja o moc, chcú to ďaleko dosiahnuť a majú oboch rodičov čarodejníkov. Práve sem chodila väčšina čarodejníkov, ktorí chceli očistiť čarodejnícky svet zabíjaním ľudí, ktorí nemajú oboch rodičov čarodejníkov a pridali sa k Lordovi Voldemortovi. Hada okrem toho stretávame aj v prvej knihe, kde v zoo Harry uväznenému hadovi v klietke pomôže oslobodiť sa. V druhej knihe sa objavuje bazilisk, o ktorom sme hovorili pri poverách. Tento tvor sa vo viacerých bodoch podobá na toho, v ktorého sa kedysi verilo. V tejto knihe je takto opísaný: Spomedzi mnohých obávaných príšer a oblúd žijúcich v našej krajine je tým najzvláštnejším a najvražednejším bazilisk, známy aj ako kráľ hadov. Tento had, ktorý dorastá do obrovských rozmerov a žije niekoľko storočí. Liahne sa zo slepačieho vajca, ktoré vysedela ropucha. Bazilisk zabíja tými najneuveriteľnejšími spôsobmi; okrem smrtiacich jedovatých zubov má i vražedný pohľad a každý, koho zasiahne lúč vychádzajúci z jeho oka, okamžite zahynie. Pavúky pred baziliskom utekajú, pretože je to ich úhlavný nepriateľ. Bazilisk sa bojí jedine kohúta, pretože jeho kikiríkanie je preňho smrteľné. (Rowlingová, 2001). Had sa objavuje vo 228

7 všetkých častiach Harryho Pottera a stále v sprievode najväčšieho a najobávanejšieho čarodejníka, ktorý aj na jeho pokyn zabíja, alebo napáda ľudí. Celkovo v týchto knihách je podľa nás had uvádzaný ako spoločník zla, ktorý je nebezpečný tak ako jeho pán a tiež krvilačný. Hady sú v mnohých rozprávkach, bájkach vykreslené veľmi negatívne a neatraktívne pre deti, dokonca často bažiace po ľudskom živote, čo im nepridáva na popularite. To, čo pre nás hady robia a akú dôležitú úlohu majú v ekosystému nás už nezaujíma. Veď len vďaka nim sa počet hlodavcov znižuje pričom tieto živočíchy škodia človeku oveľa viac ako had. Deti sa práve s rozprávkami stretávajú najčastejšie a práve oni im majú pomáhať v orientácii medzi dobrom a zlom. Našli sme však aj rozprávky, v ktorých hady vystupujú ako pozitívna postava s dobrými vlastnosťami. Týchto rozprávok je podstatne menej a hoci sú im prisúdené pozitívne vlastnosti sú ľuďmi i naďalej odsudzované a v človeku vzbudzujú strach. Jednou z týchto rozprávok je Prsteň hadieho kráľa. V príbehu vystupuje chlapec, ktorý zachráni od istej smrti tri zvieratá: psíka, mačiatko a háďatko. Mamke sa nepáči, že jej syn minul peniaze na psíka a mačičku, ale najviac sa hnevá, že minul peniaze na také mrzké zviera, akým je had. Chlapček sa preto rozhodol, že bude hada chovať na streche chalúpky. Keď had vyrastie, prihovorí sa svojmu záchrancovi, ktorému vyzradí, kto vlastne je, že je syn hadieho kráľa. Rozhodne sa vrátiť späť do kráľovstva a jeho chce zobrať so sebou. Nakoniec mu dá aj radu, aby si od jeho otca za záchrannú syna vybral starý hrdzavý prsteň, ktorý je uprostred paláca v izbe ukrytý. Prezradí mu aj tajomstvo prsteňa je zázračný a dokáže plniť priania. Vďaka jeho rade sa chlapec dostane k veľkému bohatstvu. Had je vykreslený pozitívne, ako veľmi vďačný tvor a priateľský. Avšak opäť sa i v tomto príbehu uvádza ako nepriateľsky sa ľudia stavajú k hadom. Nehovoriac ani o deťoch, ktoré chceli kameňmi ubiť tohto tvora. Ďalšou rozprávkou, kde had je vykreslený ako vďačné zviera, ktoré pomôže človekovi je Hrdopýška od známeho slovenského autora Pavla Dobšinského. Je to príbeh o chlapcovi, ktorý si našiel kamaráta v hadovi. Ten mu predtým ako zomrel za odmenu daroval tri dary: klobúčik, ktorý, ak si dá na hlavu, zmení mu vlasy na strieborné, sekeru, ktorá rúbe, kým jej majiteľ nepovie dosť a nakoniec píšťala, na ktorú, ak sa zapíska, musia všetci začať tancovať. Vďaka týmto darom sa hlavnému hrdinovi podarí nielen dostať k veľkému bohatstvu, ale aj ku krásnej neveste. Okrem tejto rozprávky autor napísal ešte jednu rozprávku a to Hadogašpar. Vystupuje v nej princ v hadej koži. Kráľovná nemohla otehotnieť a tak si raz sama pre seba vravela, že 229

8 by jej nevadilo, keby mala dieťa v hadej koži a to sa aj nakoniec stalo. V kráľovstve zavládol smútok, ale kráľovnej neostalo nič, len sa o to dieťa postarať. Keď Hadogašpar vyrástol, rozhodol sa oženiť. Našiel si aj dievča, ktoré bolo ochotné si ho zobrať, keďže si ju žiaden mládenec nechcel zobrať za ženu. Hadogašpar sa každú noc menil na princa a na konci rozprávky, vďaka svojej manželke sa stal človekom. Rozprávka je zaujímavá najmä tým, že postavy v nej nemajú väčšie predsudky voči hadom. Veď samotná kráľovná by nedbala mať dieťa v hadej koži, napriek tomu, že to potom oľutovala, o dieťa sa i tak postarala. Okrem iného sa tu had nevykresľuje ako prefíkané, ľstivé alebo vražedné zviera. Predpokladáme, že autor rozprávky chcel poukázať na to, že je jedno ako vyzerá tvor, či je človek alebo had, dôležité je čo má vo vnútri. Empirická časť Hada považujeme za mýtické zviera, ktoré je opradený množstvom povier. Cieľom našej práce je zistiť, aké predstavy majú študenti o hadoch, aké vlastnosti im prisudzujú, ako vnímajú hadov, a akým poverám veria. Overíme si či pohlavie, strach alebo odpor sú faktormi vplývajúcimi na vieru v povery, ktoré o nich pretrvávajú. Bude nás tiež zaujímať, či strach a odpor z hadov je rozdielny u žien a mužov. Predpoklady Na základe preštudovanej literatúry sme si stanovili nasledovné predpoklady, ktoré budeme verifikovať: Predpoklad 1: Predpokladáme, že prisudzovanie záporných vlastností hadom bude u študentov častejšie ako prisudzovanie kladných vlastností. Z dôvodu negatívneho opisu hada rozprávkach a filmoch. Predpoklad 2: Predpokladáme, že ženy budú hadom pripisovať viac negatívnych vlastností ako muži, vzhľadom na to že ženy sa viac obávajú predátorov ako muži. Predpoklad 3: Predpokladáme, že čím viac budú veriť poverám, tým budú mať väčší strach z hadov. Výskumná vzorka Výskumu sa zúčastnilo 106 respondentov strednej zdravotníckej školy v Trnave - 80 dievčat a 26 chlapcov vo veku od 15 do 19 rokov (priemer = 16,8 0,77). Výskum prebehol v mesiacoch september január 2011/2012. Študenti boli ubezpečení, že výskum je anonymný a dobrovoľný. Na záver sme im poďakovali za ich čas a ochotu participovať na výskume. 230

9 Metodika výskumu Pri riešení stanovených predpokladov sme si zvolili ako výskumnú metódu dotazník, prostredníctvom ktorého sme skúmali vieru v povery, strach, odpor k hadom a aké vlastnosti prisudzujú týmto tvorom. Použitý dotazník obsahoval základné demografické otázky (pohlavie, vek). Využili sme metódu škálovania a to škálu Likertovho typu. Obsahovala 20 výrokov zameraných na predstavy o hadoch (napr. Had má telo slizké, Had cicia mlieko kravám, Hady dokážu korisť hypnotizovať pohľadom. ). Študenti mali označiť do akej miery súhlasia alebo nesúhlasia s danými výrokmi. Na výber mali päť možností úplne nesúhlasím, skôr nesúhlasím, neviem, skôr súhlasím, úplne súhlasím. Týmto stupňom boli neskôr pridelené hodnoty (1 5) a ich súčet predstavoval súhrne skóre jednotlivca. Ďalšou škálou Likertovho typu, mali respondenti posúdiť na stupnici od 1 do 10 na koľko sa hada boja a do akej miery je im odporný (pričom 1 znamenala najmenej odporný, strašný a 10 najviac odporný, strašný). Posledným cieľom bolo zistiť, aké ľudské vlastnosti študenti hadom pripisujú, či pozitívne, alebo negatívne. K dispozícii mali tabuľku, v ktorej mali 26 vlastnosti z toho 13 pozitívnych (sympatický, mierumilovný, vďačný,...), 13 negatívnych (zákerný, vypočítavý, nebezpečný,...), pričom sme zvolili aj opozitá, teda vlastnosti rovnakého významu s opačnou polaritou (napr. hlúpy múdry, dobrý zlý). Pripisovanie pozitívnych a negatívnych vlastností sme vyrátali, tak, že sme u každého respondenta najskôr spočítali pozitívne vlastnosti a od nich odpočítali počet negatívnych vlastnosti, ktoré označil podľa metodiky Prokop a kol. (2011). Výsledky výskumu a diskusia Zistené údaje boli podrobené testu reliability. Dotazník vykazoval dostatočnú reliabilitu (Cronbachovo alfa = 0,7), čo znamená, že náš výskumný nástroj je akceptovateľný (Nunnaly, 1978). Predpoklad 1: Predpokladáme, že prisudzovanie záporných vlastností hadom bude u študentov častejšie ako prisudzovanie kladných vlastností. Z dôvodu negatívneho opisu hada v rozprávkach a filmoch. Použitím viacnásobnej regresie (forwad-stepwise metóda) s dimenziou pripisovania vlastnosti hada ako závislou premennou a priemerným skóre z dimenzií strach, odpor, viera v mýty a pohlavie ako prediktormi testu vyústil do signifikantného modelu (R 2 = 0,17, F(4,101) = 6,41, p < 0.001). Potvrdil sa vplyv odporu (viď v tabuľke 1 a v grafe 1) (p<0,05), avšak nebol potvrdený vplyv strachu a povier o hadoch, a vplyv pohlavia bol na hranici 231

10 štatistickej významnosti. Znamená to, že strach a povery nemajú vplyv na pripisovanie negatívnych vlastností hadom. Respondenti, ktorí považovali hadov za odpornejších im zároveň pripisovali negatívnejšie vlastnosti. Tabuľka 1. Výsledky viacnásobnej regresie na vlastnosti hadov (závislá premenná). β Β ± SE t(101) p Strach 0, , , , Odpor -0, , , , Mýty -0, , , , Pohlavie 0, , , , Graf 1. Vzájomný vzťah medzi odporom z hadov a pripisovaním negatívnych vlastností Vlastnosti odpor Z grafu 2 vyplýva, že negatívne vlastnosti celkovo prevažovali, pretože až 79% považovalo hadov za zlých, odporných atď. Graf 2. Frekvencia výskytu negatívnych (záporné hodnoty) a pozitívnych (kladné hodnoty) vlastností pripisovaných hadom N prípadov Vlastnosti 232

11 Náš predpoklad sa potvrdil, skutočne hadom boli negatívne vlastnosti prisudzované častejšie ako pozitívne. Uvedené zistenia súviseli s emóciou odporu. Náš predpoklad sa zakladal na zmapovaní rozprávok a opise hada v nich. Potvrdilo sa nám, že respondenti, ktorí prisudzujú hadom viac negatívnych vlastností, vykazujú vyšší stupeň odporu ako respondenti s nižším odporom. Ženy viac prisudzovali hadom negatívne vlastností v porovnaní s mužmi (graf 3). Røskaft a kol. (2003) vo svojom výskume zistil, že predátori ako medveď a vlk, ktorí ľuďom spôsobovali zranenia končiace smrťou boli vnímané negatívnejšie ako predátori, ktorí nie sú pre ľudí smrteľne nebezpeční (rys, rosomák) a teda aj preto môžu hadom prisudzovať negatívne vlastnosti, keďže sú pre ľudí hrozbou a môžu mať pre človeka fatálne následky. Graf 3. Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami v pripisovaní pozitívnych a negatívnych vlastnosti hadom. Negatívne skóre naznačuje, že všetci respondenti mali tendenciu pripisovať hadom skôr negatívne vlastnosti. Predpoklad 2: Predpokladáme, že ženy budú hadom pripisovať viac negatívnych vlastnosti ako muži, vzhľadom k tomu, že ženy majú väčší strach z predátorov (Røskaft a kol., 2003; Prokop, Fančovičová, 2010, 2013). Ostatné prediktory síce neboli signifikantné (tabuľka 1), ale muži mali tendenciu pripisovať hadom pozitívnejšie vlastnosti ako dievčatá (graf 3). Tento predpoklad sa nepotvrdil. Potvrdilo sa že ženy pripisovali hadom viac negatívnych vlastnosti ako muži, alebo nebolo to z dôvodu strachu. Jeden z najčastejšie sa opakujúcich prediktorov postoja ľudí k živočíchom je rozdiel medzi mužmi a ženami (Arrindell a kol., 2003; Katelborn a kol., 2006). Muži majú väčší záujem o divožijúce zvieratá (Lindemann- Matthies, 2005) a aj to môže byť dôvodom prečo hadom pripisujú pozitívnejšie vlastnosti. Viaceré výskumy (Røskaft a kol., 2003; Prokop, Fančovičová, 2010) potvrdzujú vyšší strach žien z veľkých mäsožravých predátorov v porovnaní s mužmi. Príčinou tohto strachu je 233

12 pravdepodobne fakt, že ženy z napadnutí medveďa alebo vlka vyviazli zriedkavejšie ako muži. Røskaft a kol. (2003) tento strach vysvetľuje tým, že u mužov je vyššia fyzická kondícia, vďaka ktorej sa im darí častejšie uniknúť atakom predátorov ako ženám. Prokop, Uşak a Erdogan (2011) zistili, že vlci sú žiakmi vnímaní negatívnejšie vďaka príbehom, ktoré o nich kolujú a sú im prisudzované negatívne vlastnosti, rovnako ako hadom v rozprávkach, ktoré sú podobne negatívne opisované v rozprávkach. Rovnako z nich majú väčší strach a menší súcit s nimi. Avšak ukázalo sa, že ženy pripisovali hadom negatívnejšie vlastnosti, z dôvodu väčšieho odporu. Ženy sú všeobecne senzitívnejšie na odporné stimuly ako muži (Oaten et al., 2009; Prokop, Fančovičová, 2013; Curtis a kol., 2011), tento predpoklad sa u nás potvrdil. Takže viac negatívnych vlastnosti prisudzujú hadom z toho dôvodu, že ich vnímajú ako odporné stvorenia. Strach v tomto prípade nezohrával tak podstatnú rolu ako odpor. Mohlo to byť spôsobené aj tým, že sme mali menšiu vzorku mužov a teda je možne že pri väčšej vzorke by sa nám tento predpoklad potvrdil. Predpoklad 3: Predpokladáme, že čím viac budú veriť poverám, tým budú mať väčší strach z hadov. Na základe jednoduchých korelácií sa potvrdilo, že čím viac ľudia verili mýtom, tým mali väčší strach a odpor z nich (tabuľka 2). Ukázalo sa, že vďaka poverám ľudia hadov vnímajú negatívne. K podobnému záveru došiel aj Ceriaco (2012), podľa ktorého viera v nepravdivé povery môže mať negatívne dôsledky pre daný druh. Prokop a Tunnicliffe (2008) podobne zistili, že negatívne vnímanie netopierov a pavúkov negatívne ovplyvňujú vzťahy k týmto živočíchom. Netreba zabúdať, že to nie je spôsobené len poverami, ale aj slabou informovanosťou ľudí o týchto tvoroch, čo vedie k tomu, že ich ľudia považujú za nebezpečné, smrtiace, alebo agresívne a to môže spôsobiť nezmyselné zabíjanie hadov. Tabuľka 2. Vzájomné vzťahy medzi meranými premennými Odpor Mýty Vlastnosti Strach Odpor Mýty 0,76 0,28-0,24 p<0.001 p=0,004 p=0,014 0,28-0,37 p=0,004 p<0,001-0,21 p=0,

13 Povera, ktorej respondenti najviac verili bola Kobra sa dokáže vlniť za zvuku píšťaly (63,2%). Verila mu viac ako polovica respondentov, iba zopár respondentov (20,8%) tejto povere neverilo a (16,0%) zvyšok sa nevedel k tomuto výroku vyjadriť. Druhou poverou, ktorej najviac verili (38,7%) bola - Hady sú slizké, avšak takmer polovica (53,%) jej neverila a len niekoľko respondentov (7,5%) sa nevyjadrilo. Tretia povera, ktorá najviac kolovala a verila jej skoro tretina (28,3%), bola Hady hypnotizujú korisť pohľadom, nevyjadrila sa k tomu menšia tretina (22,63%) a menej ako polovica respondentov (49,1%) tvrdila, že hady nehypnotizujú pohľadom. Na výroky Mláďatá jedovatých hadov sú jedovatejšie ako dospelé hady (52,8%), Hady nevytvárajú páry na celý život. (43,4%), V Číne sa predáva lieh v ktorom sú uložené hady ako liek proti všetkým chorobám (41,5%), Hady nemajú zvukovod (38,7% respondentov), najviac respondentov označilo odpoveď neviem. Okrem toho, že na otázku: Had nemá zvukovod, správne odpovedalo len 30,2% respondentov. Ostatné zhodnotenie výrokov alebo povery uvádzame v tabuľke 3. Tabuľka 3. Povery o hadoch Výroky Nesúhlasím Neviem Súhlasím Počet respondentov Had má telo slizké Mláďatá jedovatých hadov sú jedovatejšie ako dospelé hady. Had cicia mlieko kravám Had si dokáže zahryznúť do vlastného chvosta a zvinutý sa do kruhu a kotúľať z kopca. Samica hada chráni svoje mláďatá tak, že ich prehltne. Hady vytvárajú páry na celý život a ak umrie jeden z páru ten druhý ostane pri ňom a stráži ho. Hady sú pomstychtivé Hady nevytvárajú páry na celý život Hady majú v jazyku žihadlo Jazyk hady používajú na zachytenie pachových látok z prostredia. Hady vydychujú jedové výpary, keď syčia Existujú hady, ktoré dokážu pľuvať jed Hady nemajú zvukovod

14 V Číne sa predáva lieh, v ktorom sú uložené hady ako liek proti všetkým chorobám. Ubitý had zahynie až po západe slnka Hady dokážu korisť hypnotizovať pohľadom Hady majú kožu suchú Kobra sa dokáže vlniť za zvuk píšťaly Had sa musí skrútiť do klbka, aby mohol zaútočiť a uhryznúť človeka. Had nedokáže cicať mlieko kravám Záver Hady sú obávanou skupinou živočíchov, o ktorej koluje množstvo nepravdivých mýtov a povier. Hadom sú v rozprávkach väčšinou prisudzované negatívne vlastnosti. Existuje len pár rozprávok, kde je had vykreslený ako dobré a milé zviera. Naša analýza rozprávok ukázala, že had je v rozprávke obvykle vykreslený negatívne, a rovnako negatívne vnímali hadov aj študenti. Práve had si zaslúžil u ľudí pozíciu nepriateľského zvieraťa, ktoré sa nevie ničím odvďačiť. Možno ak by ďalší výskum podobného charakteru bol realizovaný na základnej škole, výsledky by mohli byť zaujímavejšie, pretože práve deti čítajú rozprávky (alebo sú im čítane) oveľa častejšie ako dospelým. Bolo by zaujímavé zistiť aj ako sa správajú k týmto živočíchom, keďže ich vnímajú negatívne a prejavujú k ním odpor. Pokiaľ vieme, zatiaľ boli podobné súvislosti zistené len u rozprávok o vlkoch (Prokop a kol., 2011). V predloženom výskume sme potvrdili, že poverám veria študenti strednej školy. Väčšina respondentov im prisudzuje množstvo negatívnych vlastností. Práve škola by mala odbúravať pretrvávajúce povery a ukázať žiakom tieto živočíchy v pravom svetle. Učitelia už na primárnom stupni vzdelávania by mali poznať mylné predstavy o hadoch a mali by sa pokúsiť ich odstrániť, s cieľom lepšieho chápania prírody a živočíchov. Učiteľ by sa nemal zameriavať len na opis stavby hada, ale na odstraňovania povier z nich. Literatúra ALVES, R. R. N., PEREIRA, G. A., Commercialization and use of snakes in North and North eastern Brazil: Implications for conservation and management In: Biodiversity and Conservation. 16 (4), s

15 ARRINDELL, W. A. a kol., Phobic anxiety in 11 nations Part I: Dimensional constancy of the five-factor model. In: Behaviour Research & Therapy. 41(4), s CERÍACO, L., Human attitudes towards herpetofauna: The influence of folklore and negative values on the conservation of amphibians and reptiles in Portugal. In: Journal of ethnobiology and ethnomedicine. 8 (8), s CURTIS, V., BIRAN, A., Dirt, Disgust and Disease is hygiene in our genes? In: Perspectives in Biology and Medicine. 44 (1), s DISNEY, W., Kniha džungle. Bratislava: Egmont ČR, 94 s. ISBN DISNEY, W., Aladin. Bratislava: Egmont Neografia, 112 s. ISBN DMITRIJEV, J., Obojživelníci a plazi. Praha: Lidové nakladatelství, 166 s. ISBN DOBŠINSKÝ, P., Slovenské rozprávky. Bratislava: Mladé letá, 173 s. ISBN X. DOBŠINSKÝ, P., Slovenské rozprávky. Banská Bystrica: Lienka, spol s.r.o., 120 s. ISBN X. ĎURÍČKOVÁ, M., Zlatá priadka. Bratislava: Mladé letá, 119 s. ISBN HALEŠ, J., Moji priatelia hady. Bratislava: Mladé letá, 162 s. ISBN HUNTOVÁ, J., Biblické príbehy. Bratislava: INA, spol s.r.o., 157 s. ISBN KALTENBORN, B. P. a kol., Animal preferences and acceptability of wild life management actions around Serengeti National Park, Tanzania. In: Biodiversity and Conservation. 15(14), s KIPLING, R., Kniha džungli. Bratislava: Mladé letá, 288 s. LINDEMANN-MATTHIES, P., Lovable mammals and lifeless plants: how children s interest in common local organisms can be enhanced through observation of nature. In: International Journal of Science Education. 27(6), s MARAIS, J., Fascinující svět hadů. Praha: Rebo Productions, 143 s. ISBN NUNNALY, J., Psychometric theory. McGraw-Hill: New York. OATEN, M., STEVENSON, R. J., CASE, T. I., Disgust as a disease-avoidance mechanism. In: Psychological Bulletin. 135, s

16 PÉTERYOVÁ, O., REZNÍČKOVÁ, V., SKOKANOVÁ, Ľ., Zbierka úloh zo slovenského jazyka: testy a diktáty, zhrnutie učiva, úlohy a cvičenia, riešenia a výsledky úloh. Bratislava: Didaktis, 144 s. ISBN PONEC, J., Zo života plazov. Bratislava: Príroda, 194 s. ISBN POUGH, F. H. a kol.: Herpetology. New Jersey: Prentice-Hall, PROKOP, P., FANČOVIČOVÁ, J., Perceived body condition is associated with fear of a large carnivore predator in humans. In: Annales Zoologici Fennici. 47 (6), s PROKOP, P., FANČOVIČOVÁ, J., Self-protection versus disease avoidance: The perceived physical condition is associated with fear of predators in humans. In: Journal of Individual Differences. 34 (1), s PROKOP, P., TUNNICLIFFE, S. D., Disgusting animals: primary school children s attitudes and myths of bats and spiders. In: Eurasia Journal of Mathematics, Science and Technology Education. 4: s PROKOP, P., UŞAK, M., ERDOGAN, M., Good predators in bad stories: crosscultural comparison of children s attitudes toward wolves. In: Journal of Baltic Science Education. 10 (4): s ROWLINGOVÁ, J. K., Harry Potter a tajomná komnata. Bratislava: Ikar, 358 s. ISBN X. RøSKAFT, E. a kol., Patterns of self-reported fear towards large carnivores among the Norwegian public. In: Evolution & Human Behavior. 24 (3): s SLIACKÝ, O., Kohút a líška (ezopské bájky). Bratislava: Mladé letá, 119 s. ŠTÍTNICKÝ, C., Prsteň hadieho kráľa. Bratislava: Mladé letá, 291 s. WEIDENSAUL, S., Hady sveta. Bratislava: INA, spol s.r.o., 128 s. ISBN Kontaktná adresa Mgr. Dominika Neupauerová Katedra biológie Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita Priemyselná 4 P. O. BOX Trnava neupauerovadominika@gmail.com 238