Lucia Bizarretová IZBA S OCEĽOVÝMI ROLETAMI

Transcription

1 Lucia Bizarretová IZBA S OCEĽOVÝMI ROLETAMI

2 Lucia Bizarretová IZBA S OCEĽOVÝMI ROLETAMI

3 SLOBODA Bez dotyku vymeniť vírusy, vnútorné kyseliny, rozopínať cudzie košele neznámym ženám, ktoré intenzívne voňajú pižmom. Kresliť dymové prúžky, aby sa cigánčatá z vedľajšej dediny mali aspoň s čím hrať, navliekať prezervatívy na predsudky, dôkladne depilovať žlčovú zlobu, pre oneskorenú úctu mŕtve embryá nenarodených detí s pokorou vdychovať. --Na spodnú stranu pľúc mi suchým jazykom vytetuj SLOBODA

4 NIE SOM AKO TY, AJ KEĎ Špičky dávam zámerne od seba, ale vlhké stehná pred klamstvami dobrovoľne neroztiahnem. Nie som ako ty, aj keď máme niečo spoločné. Po nociach, keď sa čerstvo narodené mole šantivo lepia na steny, ma presviedčaš o opaku. --No schválne, delíme sa o jednu posteľ do špiku prevŕtanú červotočmi, dve plachty pripomínajúce syr ementál, sentimentálne výlučky Nič iné, čo by korešpondovalo so zhodou, sa u nás nenájde. --Chudoba je špina, tá citová však väčšia, ale aj tak mám po tebe v ústach zakaždým sladko 4

5 POZDNÁ ROMANTIKA Krátko pred polnocou. Pouličné lampióny koketne žmurkajú a z roztvoreného okna počuť chvenie strún mandolín, balalajok i gitár. --Naznačuješ mi, že päsťou do brucha sa chceš zbaviť pocitu neoprávnenej viny. Mlčky hľadím na hor, lebo čokoľvek ti vytĺkať z hlavy, je nanajvýš zbytočné. --Pižmo sa lepkavo rozlialo. Hviezdy spolu s patetickými predstavami hádžeme do vymysleného jazera. Krútia sa ako bubon v práčke. --Na romantiku bolo vlastne už aj včera príliš neskoro

6 DNES SA UŽ NEPLAZÍM Už je to dávno, čo som intenzívne vykrúcala krk za bujným poprsím mulatiek, za homosexuálnymi mužmi, ktorí hlboko v sebe skrývajú jemnú ženu, v nádeji, že v nich nájdem nových priateľov, ktorí mi budú rozumieť viac než ktokoľvek iný. --Už je to dávno, čo som nezbedným ženám strhávala z tváre škrabošky, skladala origami, polievala begónie, z kabeliek vyťahovala použité vreckovky, aby som nimi mohla zamaskovať neviditeľné jazvy. --Dnes sa už neplazím, tak pokorne pri zemi, ako malá šupinatá kobra, ale kráčam hrdo a vzpriamene aj napriek tomu, že občas sa ešte vnútorne prihrbím

7 VLAKOVÁ STANICA S cukrovou vatou v ruke ohlodáva posprejované vlaky. Na jednom z nich je zamyslená žena. Koľajnice cvendžia, slnko pečie, akoby si pri ohrievaní obeda zabudlo vypnúť mikrovlnku. Ľudia v drahých oblekoch, s kufríkmi z hadej kože, vrážajú do seba ihlice na pletenie svetra. Len štrbavá pani zo staničného bufetu si všimne, že cukrová vata, ktorá sa na slnku tak krásne leskla, je vlastne chumáč odstrihnutých vlasov. Mladej žene v chatrnej košieľke ponúka rohlík a pohár vody Šťastie, že aspoň chudoba nestratila škoricu. 7

8 ŤAŽOBA Prekŕmená cynizmom, na verejných záchodoch, ryskou obkresľuje pulzujúce žily, ktoré presvitajú spod slanej kože. Zdá sa jej, že v nich kolujú bzdochy, šváby a iná háveď. Prehrýzajú sa k dužine, šteklia Už dávno mala prijať od mladej punkerky, s vyčesaným čírom, sladkú oblátku, nalakovať si nechty vlastnou krvou, odlepiť z vychudnutého krku cudzie obrysy pier, opúchajúce modriny, naviaty prach Prekŕmená bolesťou, na verejných záchodoch, nosom zaborená do záchodovej misy, delí, násobí, kráti menštruačné cykly. Potrhané stránky z kalendára, vyformované do tvaru čiapky s enormným brmbolcom, ani tie nezvrátia štipľavosť chvíle, ktorá nahusto tlačí vycmúľané prsty (do hrdla). 8

9 MARTÝRKA Rozprávala o razantnom prieniku a slabom objatí, o jatkách kdesi v priekope, o nebi na pokrčenej tvári, o tom, že každé slovo, ktoré má niečo spoločné s láskou, je ako suka štekajúca na primŕzajúcu lunu. A hoc v tom príbehu, čo sa odlepoval pomalšie než zrnká piesku v presýpacích hodinách, nebola vôňa pomaranča, štipka hodvábu ani súzvuk, ona sa pokorne priplazila späť k mužovi. 9

10 TAKÝ OBYČAJNÝ VEČER Sedím na kraji zlomenej postele a pozorujem jedinú hviezdu, ako pribíja čierne plátno o nebo. Svietnik neisto hádže tieň skrčenej postavy a ty fúkaš mi cudziu vôňu do dlaní. 10

11 V POLI Z poľa veje opar konope a tlmené vzdychy, po chvíli odtiaľ vychádza muž, za krátko aj žena, oberajú zo seba steblá tráv a vtáčí trus. Naivne si myslieť, že v tomto scénickom výjave bolo niečo viac než len trojminútový sex, je ako dokresliť najkrajšej žene sveta zopár pieh na tvár a dúfať, že tým sa uberie z jej pôvabu. 11

12 VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ Dúfala som, že ťa stretnem na výstave fotografií o Afganistane, že sa tam kdesi pomedzi ne budeš prechádzať a tvoj úsmev prefarbí násilné zábery. Rozprávala by som ti, ako som sa zmenila a že do čaju si zásadne sypem soľ, lebo život mám už aj tak dosť sladký. Ktovie, či by si mi uverila, ale nestretla som ťa, preto neviem. Napokon, je však fajn, že si tu nebola, tvoju mierumilovnú povahu by asi podpílila fotka, na ktorej obesili dievčatko. 12

13 CESTA AUTOM Krv si razí cestu po stehnách, vytvára na nich priesvitné mapy, zatiaľ čo jazyk plní funkciu stierača na okno. Sedíme v aute. Za sklom, ktoré je pokryté kvapkami mlieka, míňa sa svet. A hoc nám je spolu krásne, zajtra si ťa nebudem pamätať. 13

14 PRE MODELKY Čelom opreté o seba stáli na benzínovej pumpe. Prvá s kabelkou z čínskeho výpredaju obhrýzala lak na nechtoch. Druhá oblečená v hadej koži rozstrihávala svoj výstrih až po pupok. Tretia celá z umeliny zapletala vrkoče do blonďavého príčesku. Všetky tri chceli pripáliť cigaretu. Pumpa vzplanula, im sa nič nestalo, len staršia pani schytala ohnivú facku. Ony sa prizerali, tvár im rozťahovalo do úsmevu. 14

15 SNÍVAŤ O CHLAPOCH Snívať o chlapoch s veľkým egom, ako stoja pri fontáne, z ktorej pijú vrany, a iba tak sa rozprávajú o ženách. Snívať dlho, ako stojíš pri nich a oni ti vyťahujú z úst povraz so slovami. Všade naokolo je plyn, veľa plynu, ktorý rozleptáva pľúca. Snívať o chlapoch s jemnou kožou, čo pripomína kožu na bubnoch, ako ti hladia prsia a ty sa pri tom intenzívne dusíš. 15

16 SEBECKY Byť poslanecká asistentka, zarábať veľké prachy, spávať so šéfom, rozbiť mu rodinu, donútiť ho, aby sa rozviedol, aby ti kupoval drahé šperky, oblečenie, parfumy a nepohrdneš ani autom. Chodiť s ním na plesy, cateringy, pojedať kvantum vyberaného jedla, nechať si telom kolovať bublinky a piť z pohárov na dlhých stopkách. Tváriť sa milo, dôstojne s dôrazom na inteligenciu, vykrádať jeho exmanželke najtajnejšie hroby, vysťahovať ju do garsónky alebo pokojne aj do garáže tebe je to jedno. 16

17 IZBA S OCEĽOVÝMI ROLETAMI Tu nemôžeš ísť v pokoji ani na toaletu, nemôžeš dýchať, smiať sa, ani spať, lebo ráno o štvrtej tancuje na parapetnej doske kohút. Tu nemáš súkromie v sprche, teplú stravu, pripojenie na internet. Tu nemáš vôbec nič v izbe s oceľovými roletami len jednu sviečku a špinavú stenu, z ktorej sa odráža slepecký pes. 17

18 SVOJE PREDSUDKY UTOPTE V OROSENEJ FĽAŠI PIVA Chodím do krčmy, kde nemusím vysvetľovať okolosediacim, že aj keď pijem sama, nie som kurva a nehľadám tu chlapov. Chladnička, v ktorej dostáva fľaškové pivo zamatový nádych, príjemne vrčí. Chodia sem ženy s vyholenou hlavou, drsným pohľadom, ktoré sa nemaľujú a vážia nad sedemdesiat kíl. Muži v ružovom tričku a nohaviciach, čo sú obtiahnuté na zadku, ktorí hovoria tenkým hlasom s ľahkým afektom, tak trochu prepudrovaní. Ale v tejto krčme nie sú žiadni homosexuálni ľudia, až na jednu 18

19 VÝKYV Občas fotografuje mŕtve vtáky na chodníku a obesencov, ktorým Boh nestihol odrezať povraz. Od radosti z toho močí, obštiava každý roh ulice ako pes, až kým neprejde rohožku domu. Keď za priesvitným plátnom prší a rozfŕkané vodovky stekajú dolu, zľahka precitne. Rozmýšľa, či je to etické, alebo nie, ale to, čo robí, ho napĺňa pocitom šťastia. Tak prečo by mal niečo riešiť? 19

20 ODTIENKY Obedujem brokolicu a k nej popíjam jahodový džús, presvedčila som sa, že život sú iba odtienky, odtienky, odtienky Skús upáliť pred španielskym veľvyslanectvom vlajku poskladanú z červenej a žltej, prísť na pohreb v bielom, ale skús to aj v Japonsku, alebo sa skús spovedať ortodoxnému farárovi s három, ktoré má zelenú farbu. Svet sú len odtienky, odtienky, odtienky Prechádzaš po trhovisku, od Vietnamcov zásadne nič nekupuješ, po ceste domov vidíš, ako mlátia chlapca, okoloidúcim rozprávaš: Je to hrozné! Pred panelákom tlčú ďalšieho chlapca, má tmavú pleť, sklopíš zrak, je ti to jedno. 20

21 DLHO RÁSŤ Očné tiene vždy zladené so svetrom, stála tam a jej strieborný opasok, z ktorého sa odrážalo svetlo, pripomínal disko guľu. Niekto povedal, že sa podobá na jednu speváčku zo skupiny ABBA, ale ja som ju nechcela k nikomu prirovnávať. Do mikrofónu utierala otázky, ktoré boli príliš filozofické a nekonkrétne. Nerozumela som takmer nič, ale aspoň som pochopila, že musím ešte dlho rásť, kým budem môcť jazykom rezať jej podnebie. 21

22 SKAFANDER NA TELE Kráčali sme na zastávku, objímala ma a vravela, že chce deti, že preto dala prednosť chlapovi, ale nevie, či s ním bude šťastná. Na svojom tele som cítila skafander. A potom bola so mnou druhá, tiež ma objímala a pre zmenu vravela, že ona deti nechce, lebo by sa o ne nevedela postarať, ale aj tak dá prednosť chlapovi, aby zapadla do výkopu. Na svojom tele som cítila skafander, bol však úplne iný. 22

23 JE FAJN Je fajn mať zdravie a mäkkú posteľ s perinami, ktoré voňajú dymom. A tiež je fajn mať lásku, hoc len takú platonickú, ktorú náhodne stretávaš v nákupných centrách. Zdraviť ju: Dobrý deň!, triafať do jej zreníc pofidérny úsmev. Je fajn vrátiť sa domov pred zotmením, v kúpeľni mať uterák plus mydlo a nechtom vyrývať do voskovo-vlhkej hmoty, že sa dokážeš tešiť z maličkostí 23

24 DVA BREHY ROZDELENÉ VYSCHNUTOU RIEKOU I. Paničky s vytrblietanými kučerami, v značkových outfitoch, sedia v salóne krásy. Ich deti, páchnuce cigaretovým dymom, rozbíjajú výklady, chcú najnovšiu elektroniku a vyššie vreckové. II. Černošky s ovisnutými prsiami, ktoré majú nafarbené čiernou, a tak sú ešte tmavšie, sedia okolo pahreby. Ich deti, voňajúce africkou zemou, stláčajú PET fľašu a všetci sú šťastní. 24

25 VEĽKÝ PIATOK V PIEŠŤANOCH Most ogrcaný slnečným lúčom a na ňom Arabi s orientálnymi vôňami, ktoré cievkujú zmysly. Ich ženy natiahnuté v čiernych burkách a hlasná reč skrížených jazykov. Tesne za mostom kresťanský kostol, z ktorého vychádzajú ľudia, babky, čo opatrne vypľúvajú: Te-ro-ris-ti! 25

26 SESTRA Na ulici, kde lampy podopierajú špendlíky, stretávam sestru v pruhovanom pyžame. Tvár okrúhla ako mesiac sa jej rozširuje do strán. Nemôže dýchať, dusí ju kosť z ryby a ja neviem, či jej chcem pomôcť, alebo sa prizerať, ako vyvrhne papierové pľúca. Na ulici, kde je povolené fetovať mlieko, stretávam sestru, ktorá bola zabitá pred počatím, sestru, ktorú nemám. 26

27 MÍŇAME SA Smiala som sa s vykrútenou žiarovkou v ruke, že aj v malej miestnosti sa míňame ako fľaša vody na Sahare. Búchanie hranami kolien o dlážku bol tvoj prejav nesúhlasu. Lenže ďalší deň sme sa minuli opäť. 27

28 ŽENSKÉ MI BERÚ KAMOŠOV Nezadaní kamaráti sú super, čistia zakrvavené lebky, píšu si s vami, namáčajú jazyk, chodia na výlety. Možno dúfajú, že spoločne pokosíte trávnik, zoriete pole a do spálne nakreslíte zebry. A potom prídu ženské vychľastané donaha, modelky s nohami na sever a na juh, ktoré sa chcú zabávať a zrazu je všetko na nič 28

29 KLIŠÉ Chcem si prenajať zafajčenú izbu v tvojom tele, na steny ti nakreslím Amazonky a žlté vrabce, bude to klišé jazykom od topánky vymaľovať srdce, ale nech 29

30 MESIAC ROZDEĽOVAL IZBU A TAK ĎALEJ Pre Silviu Mesiac rozdeľoval izbu na dve rôznofarebné časti. Chcela som fajčiť, pripáliť si leto a estetičky, ktoré neznesú vulgarizmy, lebo s čistiacim prostriedkom v rukáve zvažujú aj to, či použiť slová ako moč, krv, zvratky Musíš vedieť, pri ktorej žene použiť slovo kurva a pri ktorej nie. Vravel mi jazyk, čo pomaly lízal stenu. Mala som chuť fajčiť, vypúšťať dym medzi roztiahnuté nohy lámajúceho sa svetla, vyfajčiť sa z toho, že sedíš pri mne a ja sa ťa nemôžem dotknúť. 30

31 Chcela si fajčiť aj ty, Silvia, ale nie cigarety, obrazy, metafory, nič neživé, a tak sa rozpila predstava o západe slnka, ktorý maľuje komixové postavy. Mesiac rozdeľoval izbu na dve časti a nás tiež. Vravela si, že máš strach, že sa o mňa fakt bojíš, lebo nechcem jesť, písať básne, stretávať ľudí a dva dni som sa nemodlila. Štyrikrát podčiarknuté, dva dni som sa nemodlila. Vždy som milovala viaceré ženy a ich mužov a neviem, či viac tie ženy, alebo tých mužov. Ženy, mužov, ženy, mužov a ešte niekoľkokrát dokola 31

32 Lenže už ma nebaví písať o vyfackaných ženských, ktoré sú príliš romantické a veria na nekonečnú lásku, o ženských, ktoré sa hrajú na chlapov, nosia pánske oblečenie, účes, spreje, chôdzu a tak ďalej A už vôbec ma nebaví stretávať sa s nimi, podávať im ruky, kvety vystrúhané z empatie a za skrehnuté končeky prstov viesť úchylný rozhovor. Už ma nebaví písať o roztopenom snehu, polárnej líške, aj keď áno, chcelo by to niečo milé a pekné, možno niečo o láske, jednoducho o kladnom cite. Sa tak stretávaš, hľadáš dlaň obrastenú machom, mäkké srdce na poličke, jemnú kožu. Akože rande aj raz, dva, tri razy za týždeň. 32

33 A zrazu je to stereotyp, ale nenájdeš nič, rozhodne nie to, čo by si chcela. Postupne si frustrovaná, vytratí sa z teba akýkoľvek cit. Si ako betón, nič necítiš, nič necítiš, nič necítiš Desíš sa vlastného chladu, ale dúfaš, že kým sa rozvinú čajové lístky, ten mramorový chlad pominie. Už ma nebaví, či skôr nemôžem a nechcem písať básne, pretože ma šúpu ako pomaranč, odkrývajú kúsok po kúsku a mne to vadí. 33

34 Vieš, Silvia, raz som bola v Šali, teda viackrát, ale raz sme tam hrali tenis, síce nám to príliš nešlo, no inak fajn. A bolelo ma srdce, rozhodne nie z tej hry a rozhodne nie z rozkladajúceho sa tepla, ale vieš, Silvia, ty jediná vieš z čoho. A potom cesta späť domov. Nie je hanba mať 22, prvýkrát ísť autobusom? Szia, hogy vagy, bocsánat, csókolóm a pán, ktorý kričal do telefónu o Černákovi, kyselinároch, depresii, potratoch a tak ďalej Všetky hlavy sa otáčali. Silvia, čo je to za svet? Nažrať sa a spať, nažrať sa a spať plus niečo navyše. 34

35 K tomu vypľúvať polopravdy z úst, vypľúvať pelendreky, ktoré sú ružové, ktoré sú obtiahnuté miernym šokom. Pochodovať ako baranček, pochodovať ako ovečka, do rytmu kastaniet, do rytmu súčasnej doby. Nie, Silvia, nemám depresiu ani smútok, iba chvíľkovú slabosť, ktorá pichnutím vidličky do hrdla prejde, aj keď podrezala by som krky všetkým tupcom, čo chcú kričať: Mein Führer, čo chcú zmeniť svet akože k lepšiemu. Mesiac rozdeľoval izbu na dve rôznofarebné časti. Sedela si s citrónovým pivom v ruke, lebo to je vraj momentálne in a ja som mala stále ten istý pocit, stále ten istý pocit už niekoľko hodín, niekoľko vypitvaných dní. 35

36 Silvia, dovolíš mi čmárať na tvoj zošit? Ako myslím na vaňu plnú krvi, v ktorej sedí dievča. Tvár má rovnakú ako ja a žiletkami si reže nohy, ruky, postupne celé telo. A krv, slzy, krv, slzy, stále dokola Nedajú sa vytiahnuť jej opadané vlasy spomedzi mojich zubov. Ale trápiť sa pre jednu vec, keď máš všetko ostatné? Zdravie, rodinu, priateľov, trochu šťastia, dokonca aj peniaze Mesiac rozdeľoval izbu na dve časti a hviezdam opadávali trblietavé podväzky. Smiala si sa, smiala som sa, mohol sa smiať každý, kto chcel, nesmial sa však nik, pretože je ľahšie kresliť na blúzku vlhké bodky. 36

37 Mesiac rozdeľoval izbu na dve časti a nás tiež. Zdalo sa mi, že sedíš za počítačom, ja mám notebook na kolenách a komunikujeme cez zaskrutkovanú sociálnu sieť, hoc sa nám hýbu ústa, skrivujú sa do slabík, hoc vzduch obkresľujú zvuky. Silvia, nie je to choré? Poznám ľudí, ktorí sú závislí na internete, ktorí sa nevedia rozprávať normálne face to face, ktorí iba šúchajú prsty o klávesnice a smajlíky s úsmevom a smajlíky bez neho. A poznám aj takých, čo sa cez internet zaľúbia. Píšu si rok, dva, tri roky Za ten čas sa nestretnú ani raz. Je to ako mucholapka visiaca zo stropu, sa zalepíš, sa namotáš, je to virtuálna láska, láska Láska? 37

38 Nikdy sa spoločne neviezli vétrieskou, z ktorej prevísa slama, nevideli ani továreň na mydlo, ako z nej stúpa dym a hviezde napravo od Veľkého voza oblizuje podpätok, videli iba mŕtve medúzy, čo narážajú na sklá. Len zaprášené obrazovky monitorov. Raz som sa tak namotala aj ja, lenže puberta, naivita a tak ďalej, ospravedlňovala som sa tým. Bolo to dávno, keď ešte muži nosili bordové saká, ktoré im ženy chodili kupovať do Tuzexu, keď boli na každom kroku telefónne búdky a mäso voňalo mäsom, nie niečím iným. Bolo to dávno, ale nie až tak a zas klamem, zas klamem ako dvadsaťkrát cez kopírovací papier v zvonových tesilákoch, ako cez ten kopirák, čo necháva modré ruky. 38

39 Vieš, Silvia, bolo to šesť rokov dozadu, keď jedna s pehami na nose rozprestrela dáždnik. Vtedy som začala šmirgľovať písmená, tlačiť ich viac do seba, možno kvôli nej, aby som zaujala, možno kvôli sebe, no ten neznámy hlas mi stále škriabal na posteľ: Je to zbytočné, je to zbytočné, je to zbytočné, ako keď dávaš kytice na hroby mŕtvych. Mal pravdu, Silvia, bolo to zbytočné, ako kresliť do vody kruhy, ako vešať na balkónové šnúry oranžový igelit, aby mi pripomínal horiaci kotúč, ktorý letí oblohou, pretože vonku aj v duši začalo pršať. Začalo pršať a stojan na dáždniky je dutý. 39

40 Prirážala do mňa litery typu miláčik, zlatko, moja drahá a že bola na potrate, lebo decko nechce, ten penetračný akt bol omyl a chlap tiež, pretože ja som jej skutočná láska. Je divné písať to niekomu, koho si nevidela v odraze svojich očí. Je to divné ako celý virtuálny svet, zvlášť keď ti príde žiadosť o priateľstvo od kamoša, ktorý je už zopár dní mŕtvy A opäť mŕtvy, mŕtvy, mŕtvy Plné cintoríny mŕtvych, niečo tak prirodzené, ale prebodnuté mrazivými ihličkami dažďa. 40

41 Mesiac rozdeľoval izbu na dve rôznofarebné časti. Chcela som fajčiť, pripáliť si leto a predošlé vzťahy, tie skutočné aj platonické, lebo ani jedny nestáli za nič. Vždy som viac žiarlila na ženy než na mužov, na ženy, na mužov, na ženy, na mužov a možno naopak. Pusy, objatia, ruže, zlaté retiazky a spoločné fotky, zopár zážitkov, prepité noci, spotené plachty. A potom milujem ťa, milujem ťa, mi-lu-jem ťa 41

42 Potetovaný jazyk, slová, veľa slov, odtlačky úst na výkladoch o tom ako navždy, navždy, navždy spolu A čo po nich ostalo? Vreckovka a na nej rúž, však stálo to za tých pár západov a východov slnka. Vieš, Silvia, mám kamarátku, ktorá akože milovala svojho priateľa. Vravela mu, že bez neho jej život nemá zmysel, že v dobrom aj v zlom, že ho nesmie nikdy stratiť. A keď povedal, že je chorý, vážne chorý, že teraz potrebuje jej psychickú podporu viac než kedykoľvek predtým, ona si vtlačila čiapku do čela a bez obzretia odkráčala preč. 42

43 To sú tie vzťahy, to sú tie vzťahy s hadičkami v krku, s hadičkami v žilách, napojené na infúzie To sú tie krásne vzťahy? Ani moje netrvali dlho, boli to iba rozprestreté krídla motýľov, čo sa obtreli o kľúčne kosti, čo iba rýchlo preleteli na šarkanovi z kartónu. Najdlhší trval desať mesiacov, keby aspoň deväť, Silvia. Mohla by som povedať, že sme porodili jedno zdravé dieťa. Viem, desať je viac, ale zbytočne sme prenášali niečo, čo bolo od začiatku predurčené na zánik. Sa zamiluješ ešte stokrát. Bude to však také silné ako predtým? 43

44 Mesiac rozdeľoval izbu na dve časti a nás tiež. Mala som chuť fajčiť, vypúšťať dym medzi roztiahnuté nohy lámajúceho sa svetla, vyfajčiť sa zo stereotypu. Všetko je rovnaké. Ráno vstaneš, umyješ sa, naješ a tak ďalej Potom škola, práca, mesto, banka, účty, účty, posedenie s priateľmi, malý žúr. Späť domov, sprcha, vaňa, spánok bez snov alebo s nimi a deň čo deň stále to isté dokola Silvia, bolo mi do smiechu, keď som počula jedno pätnásťročné dievča rozprávať, že nenávidí deti. Heh, nenávidí deti, pritom ona sama je ešte stále tak trochu dieťa. 44

45 Nenávisť. Jednoznačne nenávisť vedie v rebríčku ľudských citov. Nenávisť voči ostatným, nenávisť voči sebe, nenávisť voči všetkému, nenávisť voči všetkým. Silvia, všimla si si, že väčšina si z dvoch variant vyberie vždy tú horšiu? Lenže čo je dobré? Lenže čo je zlé? Vieš to, Silvia, vieš? Lebo ja nie Je správne, keď si pán oblieka dámske šaty? Je správne, ak veríš viac v Satana než v Boha? Je správne, keď miluješ rovnaké pohlavie a nie opačné? 45

46 Neubližuješ nikomu, máš láskavé srdce, no aj tak sa na teba budú pozerať cez rozmazané mihalnice. Si iný, iný, iný Ale dobrý alebo zlý? Dobrý, zlý, dobrý, zlý to je jedno, pretože si výrazne iný a patríš do horšej polovice spoločnosti. Mesiac rozdeľoval izbu na dve rôznofarebné časti. Chcela som fajčiť, pripáliť si leto a seba, skopnúť čas do inej doby, pretože mesiac rozdeľuje izbu na dve časti a mňa tiež, ach, Silvia, nikdy si tu nebola, ani nebudeš 46

47

48 OBSAH Sloboda 3 Nie som ako ty, aj keď 4 Pozdná romantika 5 Dnes sa už neplazím 6 Vlaková stanica 7 Ťažoba 8 Martýrka 9 Taký obyčajný večer 10 V poli 11 Výstava fotografií 12 Cesta autom 13 Pre modelky 14 Snívať o chlapoch 15 Sebecky 16 Izba s oceľovými roletami 17 Svoje predsudky utopte v orosenej fľaši piva 18 Výkyv 19 Odtienky 20 Dlho rásť 21 Skafander na tele 22 Je fajn 23 Dva brehy rozdelené vyschnutou riekou 24 Veľký piatok v Piešťanoch 25 Sestra 26 Míňame sa 27 Ženské mi berú kamošov 28 Klišé 29 Mesiac rozdeľoval izbu a tak ďalej 30

49 Lucia Bizarretová IZBA S OCEĽOVÝMI ROLETAMI ilegalit internetový magazín Nitra marec 2014 PDF počet strán: vydanie (v ilegalit-e 1. vydanie) Fotografia na obálke: Oldřich Horák Fotografia autorky: Lucia Poláková Grafická úprava: Lucia Bizarretová Copyright: Text Lucia Bizarretová Cover Photo Oldřich Horák Author Photo Lucia Poláková Design & Layout Lucia Bizarretová Vydal internetový magazín ilegalit roku 2014 ako svoju 1. publikáciu casopisilegalit.wordpress.com

50 LUCIA BIZARRETOVÁ (*1989) Knižne debutovala básnickou zbierkou Izba s oceľovými roletami (2012, Garmond), ktorá je výberom tvorby z rokov a reflektuje súčasný stav spoločnosti. O rok neskôr vyšlo voľné pokračovanie pod názvom Dva kríže na krku (2013, Garmond). V máji 2013 vydala v českom nakladateľstve Zájezdí elektronickú zbierku štyridsiatich básní Press the button X. Publikovala v domácich i zahraničných časopisoch a v internetových médiách. Žije v Nitre. ilegalit