Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Mobbing a možnosti jeho riešenia. Bakalárska práca

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Mobbing a možnosti jeho riešenia Bakalárska práca Katarína Piatková Apríl, 2010

2 Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov Mobbing a možnosti jeho riešenia Bakalárska práca Autor: Katarína Piatková Vedúci práce: doc. PhDr. Viera Farkašová, Csc. Banská Bystrica Apríl, 2010

3 VYHLÁSENIE Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. V Liptovskom Mikuláši Katarína Piatková

4 POĎAKOVANIE Chcem sa poďakovať mojej vedúcej práce, doc. PhDr. Viere Farkašovej, CSc. za veľkú pomoc pri písaní bakalárskej práce, za cenné rady a pripomienky. Ďalej sa chcem poďakovať mojej rodine a priateľom za trpezlivosť a čas, ktorý som strávila pri písaní tejto práce.

5 Anotácia Táto práca je zameraná na skúmanie problematiky mobbingu v bankovom a podnikovom sektore. Mobbing sa vyskytuje v kaţdom odvetví, sfére obchodu, ale táto problematika v našich podmienkach bola tabuizovaná, resp. sa o nej nehovorilo. Prejavuje sa v rôznych formách a spôsoboch jednania, pretoţe má negatívny dopad na človeka, či uţ psychický, fyzický, ako aj na pracovnú činnosť. Je potrebné poznať príčiny jeho vzniku ako aj moţnosti riešenia. V teoretickej časti sme bliţšie analyzovali pojem mobbing, jeho pôvod a fázy mobbingu. Techniky mobbingu sú rôzne a nemusí byť hneď kaţdému jasné a zrejmé, ţe ide o obťaţovanie a šikanovanie. Mnohí to povaţujú za autoritatívne správanie alebo udrţanie si vedúceho postavenia. Neskôr môţe nadobudnúť väčší rozmer, a preto je tento problém potrebné riešiť. Veľmi dôleţité pri jeho riešení problému je pomoc blízkeho človeka, rodiny, kolegu alebo priateľov, ale aj manaţéra, či zástupcu z radov odborov. V ďalšej časti práce charakterizujeme prevenciu proti mobbingu z pohľadu firmy aj zamestnanca. Osobitnú pozornosť venujeme riešeniu šikanovania zo strany právneho postupu. V praktickej časti sme sa zamerali na zistenie informovanosti zamestnancov o mobbingu, prostredníctvom dotazníka, ktorý sme aplikovali u zamestnancov banky, aj v podniku. Zistené poznatky v tejto bakalárskej práci je moţné pouţiť na zlepšenie informovanosti o mobbingu, ako mu predchádzať, ako sa voči nemu brániť, resp. ho riešiť. Kľúčové slová: mobbing, mobber, obťaţovanie, šikanovanie

6 Anotation This work is focused on exploring issues mobbing in the banking and corporate sectors. Mobbing occurs in every sector to the trade, but this issue in our conditions was taboo, respectively spoken about it. This is reflected in various forms and methods of negotiation, because it has a negative impact on humans, whether mental, physical, as well as employment. It is necessary to know the cause, as well as possible solutions. In the theoretical part, we further analyzed the concept of mobbing, its origins and phases of mobbing. Mobbing techniques are different and may not be immediately obvious and clear to everyone that this is harassment and bullying. Many consider it authoritarian behavior and sustain leadership. Later, it may take a larger dimension, and therefore this problem should be addressed. Very important when troubleshooting is to help close a man, family, colleagues or friends, but also a manager or a representative from among the branches. The next section describes the work of prevention of mobbing from the perspective of the company and the employee. Particular attention should we address bullying by legal procedure. In the practical part, we focused on finding information about mobbing of employees, through a questionnaire, which we applied for bank employees, even in business. Identified knowlege in this work is to be used to improve awareness of mobbing, asi t preceded than defend against it, respectively deal with it. Key words: mobbing, mobber, harassment, harassment

7 Obsah Úvod Charakteristika mobbingu Pôvod mobbingu a analýza pojmu mobbing Kto je to mobber a typy mobberov Fázy mobbingu Techniky mobbingu Sexuálne harašenie Bossing Metódy bossingu Prevencia proti mobbingu Z pohľadu firmy Z pohľadu zamestnanca Mobbing a ochrana zamestnancov Zákonník práce Trestný čin ohovárania Občiansky zákonník a občiansky súdny poriadok Priestupkový zákon Prostriedky právnej ochrany Antidiskriminačný zákon Zákon o mediácii Praktická štúdia Cieľ prieskumu Metodika prieskumu Charakteristika respondentov Vyhodnotenie dotazníka Návrhy a opatrenia Záver Zoznam použitej literatúry Zoznam grafov Prílohy

8 Úvod Ľudia sa často sťaţujú na prísne podmienky v zamestnaní, na správanie a zaobchádzanie nadriadených a vedúcich zamestnancov vo vzťahu ku podriadeným zamestnancom. Povaţujú ho za to, čo sa niekedy prejavuje v negatívnom alebo nedostatočnom hodnotení vykonanej práce alebo náročnosťou zadávaných úloh. Pojem mobbing je pre mnohých zamestnancov neznáme slovo, ale šikanovanie a obťaţovanie na pracovisku pozná väčšina zamestnancov. Tento problém je ešte stále v podmienkach našich podnikov veľmi podceňovaný, ale rozšírený omnoho viac ako si pripúšťame. Aktérmi mobbingu sú však ľudia a ich konkrétne správanie. Prispieva k nemu nedostatočná banková alebo firemná kultúra či etika. Práve jej absencia môţe vytvárať vhodné podmienky pre šírenie mobbingu. Mobbing je problémom celosvetovým, preto aj v rámci Európskej únie boli vyčlenené finančné prostriedky na jeho výskum, vzhľadom na alarmujúce štatistiky, ktoré uvádzajú, ţe aţ 78 % zamestnancov bolo v práci v priebehu ţivota mobovaných. Faktory mobbingu zasahujú aj prostredie bánk, vzhľadom na konkurenčné prostredie, súčasnú krízu, ktorá vyvoláva finančné tlaky, stres, neistotu, nestabilitu zamestnania, vysokú kvalitu práce, kvalifikovaný prístup, dosahovanie maximálneho zisku a pod. Uvedené skutočnosti vplývajú na človeka, jeho správanie, náladu, medziľudské vzťahy, čo sa odráţa v pracovnej výkonnosti a celkovej prosperite výsledok banky, pracovnej atmosfére. Náročné poţiadavky v práci, tlak na maximálny zisk, stres, vplývajú nielen na samotnú prácu, ale aj osobný ţivot človeka. Vzrastá agresivita, hrozba nezamestnanosti a tým aj priestor pre mobbing, duševný teror na pracovisku. Spoločenská podpora kolegov sa stráca, čím narastajú stresové reakcie, depresia, nespokojnosť, zdravotné problémy. Veľa ľudí sa bojí o mobbingu hovoriť z viacerých príčin. Môţe to byť práve zo strachu pred odsúdením ostatných kolegov, z poníţenia, či neschopnosti zvládať svoju profesiu, čo vedie k tomu, ţe zamestnanec o tejto situácii radšej mlčí, čo môţe poškodzovať jeho psychické a duševné zdravie. Mobbing môţe mať rôzne formy, strojcovia pouţívajú vzhľadom na situáciu rôzne stratégie. Osobitnou formou je bossing, kedy zamestnanca mobuje nadriadený 6

9 zamestnanec. Vtedy je obrana oveľa náročnejšia. Keď chceme mobbing riešiť, musíme ho poznať, analyzovať príčiny jeho vzniku a moţnosti riešenia. 7

10 1 Charakteristika mobbingu Na kaţdom pracovisku, kde ľudia pracujú dlhšiu dobu, určite nevládne idylická atmosféra, skôr stále viac a viac dochádza k nezhodám, ktoré obmedzujú kaţdodennú jednotvárnosť. Avšak kaţdodenné konflikty so silným emocionálnym nábojom, ktoré moţno povaţovať skôr za beţné, ešte nevyvolávajú ţiadne obavy. Napokon s týmito stresovými situáciami musíme ţiť. Kritické to začína byť aţ vtedy, keď sa začne zasahovať do pracovného a osobného ţivota druhého človeka. Útočník najskôr nepriateľsky napáda a šikanuje ostatných zamestnancov, neskôr dochádza na pracovisku k poniţujúcemu psychickému teroru a nastupuje mobbing. 1.1 Pôvod mobbingu a analýza pojmu mobbing Termín mobbing je umelo vytvorené slovo, ktoré pochádza z anglického slova to mob (obťaţovať, dotierať, hromadne napadnúť, vylgárne vynadať, vrhnúť sa na...), prípadne z podstatného slova mob (dav, gang, zločinecká partia...). Jeho závaţnosť podčiarkuje napríklad aj slovné spojenie mob boss, ktoré znamená šéf mafie. História vývinu mobbingu je veľmi zloţitá. Najčastejšie zmieňovaným termínom sa stretávame u autora rakúskeho etológa a nositeľa Nobelovej ceny Konrada Lorenza, ktorý tým označoval útok zvieracej svorky na votrelca, ktorí vnikli do jeho teritória. Niektorí autori uvádzajú anglického ornitológa Franka Finna, ktorý zase vyzdvihol chovanie vtákov k ostatným vtákom. V roku 1993 zaviedol v Nemecku pojem mobbing švédsky psychológ práce prof. Leymann 1. Ako prvý aplikoval analógiu zvieracieho chovania na situáciu na pracovisku. Pri výskume pacientov s komunikačnými a vzťahovými problémami zistil, ţe sa niektorí zamestnanci vo firmách sa správajú k svojmu kolegovi spôsobom útočiacej svorky. Termín mobbing nebol dlho známy, z psychologického pohľadu teda ide v podstate o nový jav. 1 KRATZ, H.-J Mobbing (Jak ho rozpoznat a jak mu čelit). 1. vydanie Praha: Management Press, NT Publishing, s. r. o., s.15. ISBN

11 Mobbing je rada negatívnych komunikatívnych jednaní, ktorých sa dopúšťa jednotlivec alebo niekoľko osôb voči určitému človeku po dlhšiu dobu (najmenej pol roka a aspoň jedenkrát týţdenne) 2. Mobbing zahŕňa systematické, cieľavedomé a predovšetkým opakované útoky jednotlivca či skupiny na určitú osobu 3. Nepriateľská komunikácia môţe dotlačiť jedinca do defenzívnej pozície, vylúčiť ho z kolektívu, poníţiť, zneváţiť a donútiť ho tak k odchodu z pracoviska. Sústavný tlak je vyvíjaný bez ohľadu na to, akú činnosť zamestnanec vykonáva. Pri mobbingu sa stretávame so štyrmi aktérmi 4 : mobber; jednotlivec alebo skupina zapríčiňujúca psychický teror; obeť teroru; pozorovatelia, ktorí mobbing vidia, ale doňho nezasahujú a tým ho vlastne podporujú; manaţér, od ktorého sa očakáva, ţe situáciu nejako dostane pod kontrolu. Je moţné sa stretnúť aj s pojmom bossing, kedy nadriadený útočí na svojich zamestnancov. Opačný prípad je staffing, čo znamená keď podriadený napáda svojho nadriadeného. Vo Veľkej Británii, USA a aj v Austrálii je pouţívaný termín bullying. Niektorí autori, predovšetkým v USA, pouţívajú slovo bullying pre súhrnné označenie mobbingu aj bossingu. Iní autori mobbing a bossing striktne odlišujú. Okrem toho sa môţeme stretnúť s termínmi emotional abuse, whistleblowing, defaming, chairing, stalking a veľa iných. 1.2 Kto je to mobber a typy mobberov Mobber je páchateľ mobbingu, alebo človek, ktorý ubliţuje druhým a pácha na nich násilie. Vyznačuje sa určitými osobnostnými zvláštnosťami. Môţu to byť jedinci, ktorí 2 KRATZ, H.-J Mobbing (Jak ho rozpoznat a jak mu čelit). 1. vydanie Praha: Management Press, NT Publishing, s. r. o., s.16. ISBN SVOBODOVÁ, L Nenechte se šikanovat kolegou. Praha: Grada Publishing, a. s., s.18. ISBN Ibisteror: Mobbing: Psychoteror na pracovisku. [online]. [cit ]. Dostupné z < 9

12 majú strach zo svojho vlastného zlyhania a mobbingom sa snaţia si svoje nízke sebavedomie vyzdvihnúť. Môţu to byť tieţ ľudia, ktorí neuznávajú nič iné ako svoje vlastné pravidlá a zákon silnejšieho. Mobberi sa snaţia presadiť na úkor druhých, a sú ochotní urobiť preto všetko, čo posilní ich prestíţ. Najčastejšie rozdelenie mobberov je podľa Huberovej 5, a to na strojcov mobbingu, ktorí sú pre mobbing kľúčoví, pretoţe vymýšľajú nové a nové praktiky na ničenie obetí, ďalej na náhodných páchateľov, ktorí bezvýznamný konflikt neriešia a ten potom prerastie do trvalého sporu a nakoniec sú to pasívny spoluúčastníci, ktorí napomáhajú tým, ţe problémy prehliadajú a robia sa, ţe sa nič váţne nestalo. Typológia mobberov 6 Mobber závistlivec Závisť, nenávisť a ţiarlivosť je jedným z najčastejších dôvodov k mobbingu. Mobber závidí to, čo sám nemá a za to obeť nenávidí. Jej výhody sa snaţí zničiť alebo si ich privlastniť. Mobber si vyberá silné obete s dostatočnou energiou a chuťou do ţivota. Môţe znevaţovať výkon obete, vyzdvihuje len slabé stránky a kaţdú chybičku zveličuje a príliš nafukuje. Mobber tyran a manipulátor Mobber najviac vyuţíva poniţovanie a celkovo ničí obete. Nedokáţe rešpektovať druhého. Mnoho času trávi kritizovaním obete, snaţí sa zdvihnúť si vlastné sebavedomie na úkor obete. Chce ju ovládnuť a manipulovať s jej ţivotom. Má talent na rozhádanie iných. Z boja chce ísť ako jediný víťaz, pričom jeho moc ešte zosilnie. Mobber diktátor Najväčším cieľom je získať moc a vládnuť, byť nadriadený, dominovať. Pociťuje nadmiernu potrebu obdivu, uznanie či túţbu po zdokonalení. Chce rozkazovať, dávať úlohy, hrať sa na vedúceho. Chce mať pod kontrolou všetko okolo seba. Mobber ničiteľ konkurencie 5 HUBEROVÁ, B Psychický teror na pracovisku. Martin: Neografia, a. s., s.isbn upravené autorom 6 SVOBODOVÁ, L Nenechte se šikanovat kolegou. Praha: Grada Publishing, a. s., s.49. ISBN upravené autorom 10

13 Mobber miery útoky na postupné spochybňovanie profesijnej zdatnosti zamestnanca. Niektorí zamestnanci sa s príchodom nového kolegu cítia ohrození. Neboja sa o svoju pozíciu alebo postup, ale proste nedokáţu uniesť zrovnanie. Boja sa, ţe nový zamestnanec bude lepší ako oni, a preto volia mobbing ako prostriedok na odstránenie neţiaducej konkurencie. Tým ich kvalifikácia alebo vzdelanie môţe byť oslabené. Nespokojný mobber U mobbera panuje neistota, frustrovanosť alebo môţe mať zranené ego. Svoje nedostatky zvaľuje na druhých, svoju nenávisť premieta na ostatných, z ktorých sa potom stáva obeť. Mobber sa snaţí preniesť na obeť všetko, čo sa mu na ňom samotnom nepáči. Vtedy dochádza k ukľudňovaniu vnútorného napätia a komplexu menejcennosti. Mobber sa neustále na ostatných sťaţuje. Stále sa vyhovára, ţe má veľa povinností a pritom si ich na seba berie sám. Stresovaný mobber Na mobbera dolieha pocit veľkého napätia a záťaţe v pracovnom aj súkromnom ţivote. Ako odreagovanie berie napádanie druhých. Popiera tým svoje vlastné utrpenie, depresie a bolesť. Hľadá osobu, ktorá to na seba zoberie. Znudený mobber Rozhodujúcim faktorom pre mobbing je pracovná atmosféra, t. j. či sa zamestnanec cíti dobre alebo zle. Práve stereotyp, nedostatok práce a zlá organizácia spôsobujú vznik mobbingu. Zamestnanci sa snaţia vyplniť si čas klebetami, ohováraním, intrigami, tým, ţe vymýšľajú rôzne formy mobbingu. Mobber bývalá obeť Aj mobber sa niekedy môţe stať obeťou mobbingu. Môţe sa báť, ţe by sa mohli útoky na ňom opakovať, a preto útočí prvý. Boja sa prenasledovania a ubliţovania. Myslí si, ţe rola obete je jediná cesta k preţitiu, preto vzbudzuje v nás súcit, lebo si myslíme, ţe preţíva veľké trápenie, ľutujeme ho a nechávame sebou manipulovať. Mobber stredobod vesmíru Mobber túţi byť stredobodom pozornosti, a na to vyuţíva akékoľvek prostriedky. Vydáva sa za chudáka a preháňa svoje ťaţkosti. Chce byť ľutovaný, vyvoláva v kolegoch súcit. Snaţí sa zosmiešniť obeť, vyvoláva v nej pocit viny a nevhodnej reakcie pred svedkami. Mobber je veľmi skúsený manipulátor a kaţdá situácia dopadne presne tak, ako 11

14 si to vopred naplánuje. Pri konflikte obeť vybuchne, čím sa len potvrdia mobberove slová. Vtedy mobber získava spojencov proti skutočnej obeti a začne byť ostatnými ľutovaný a vyvoláva v nich výčitky. 1.3 Fázy mobbingu Mobbing nie je krátka epizóda ani prírodná katastrofa, ale skôr zdĺhavý vysilujúci proces, vyznačujúci sa nesmiernou dynamikou (podľa jedného rakúskeho štatistického prieskumu trvá šikana v priemere dlhšie ako 40,1 mesiaca) 7. Najčastejšie sa rozlišujú štyri fázy mobbingu 8 : 1. konflikt 2. systematický psychický teror 3. zverejnenie prípadu a zásah nadriadeného 4. vylúčenie Pokiaľ sa konflikt nevystupňuje alebo sa vystavenie mobbingu včas ukončí, nemusí nutne obeť prejsť všetkými fázami. Mobbing nevzniká sám od seba. Vychádza z jedného centra a to väčšinou od jedného, prípadne viac ľudí. 1. Konflikt Jedna z populárnych definícií konfliktu, ktorú ponúkol Coser, tvrdí, ţe konflikt je boj o hodnoty a poţadovanie nedostatkového statusu, moci a zdrojov, v ktorom cieľom oponentov je zneutralizovať, zraniť alebo zničiť rivalov 9. Konfliktom je tieţ vyjadrenie nezhody medzi najmenej dvomi vzájomne závislými stranami, ktoré vnímajú nekompatibilné ciele, nedostatok zdrojov a zasahovanie druhých pri dosahovaní svojich cieľov. Konflikt často býva úplne banálny, malicherný a niekedy aj náhodný. Je pociťovaný ako vyslovene nepríjemný, pretoţe je často spájaný len s nervovým vypätím, stratou času 7 KRATZ, H.-J Mobbing (Jak ho rozpoznat a jak mu čelit). 1. vydanie Praha: Management Press, NT Publishing, s. r. o., s.22. ISBN SVOBODOVÁ, L Nenechte se šikanovat kolegou. Praha: Grada Publishing, a. s., s.40. ISBN WILMOT, W. W., HOCKEROVÁ, J. L Interpersonálny konflikt. Bratislava: Ikar, a. s., s.67. ISBN

15 a energie, ako aj s emocionálnym zaťaţením. Spoločenstvo ľudí, v ktorom nedochádza k sporom o to, čo bolo, čo je a čo by malo byť, sa objavuje len v báječnom svete rozprávok, filmov a reklám. Konflikty sú všadeprítomné, pretoţe ľudia majú často protikladné potreby a jednajú ako potenciálne konfliktné bytosti. Etológovia majú sklon označovať konflikty za základný prvok ľudského ţivota. Povaţujeme ich za kaţdodenné, beţné sprievodné javy akejkoľvek pracovnej činnosti. Je vţdy dôleţité, ako spolu jednotlivé strany vychádzajú, akú majú kultúru riešenia sporov a ako sú ochotný sa im riadiť. Konflikt sa často nerieši, ale ponecháva sa svojmu osudu a nepovaţuje sa za závaţný alebo sa všetci riešeniu vyhýbajú. Potom sa konflikt vystupňuje a stane sa ako keby časovanou výbušninou. Nedostatok času a malá moţnosť si konflikt poriadne vyjasniť, proces vzniku mobbingu len vytvorí. Spočiatku mobber útočí len v malých a nepriamych náznakoch, snaţí sa obeť vyviesť z rovnováhy. Obeť ustupuje, pretoţe nechce konflikt. Cíti, ţe s mobberom sa nedá hovoriť, nie to ešte o niečom vyjednávať. 2. Systematický psychický teror Druhá fáza nastane keď vzniknutý konflikt sa nerieši a prerastie v psychický teror. Šikanovaná osoba je zatlačená do role obete a vydaná napospas nepretrţitým útokom mobbera. Spočiatku útoky nemusia byť tak časté ani silné, ale mobber nimi obratne sonduje, kam aţ môţe zájsť. Obeť stráca sebadôveru, prejavujú sa symptómy stresu a dostavuje sa strach. Mobber sa snaţí svoju obeť ovládnuť a udrţať ju v neustálom napätí. Núti ju tak správať sa inak, čo si obeť vôbec nemusí uvedomovať. Obeť sa mení, čomu okolie nerozumie, nechápe jej zmenu alebo im príčina tejto zmeny nedochádza. Výsledkom je, ţe okolie začne obeť hodnotiť negatívne. 3. Zverejnenie prípadu a zásah nadriadeného Teror sa tu stáva oficiálnym, útoky sa opakujú stále častejšie a sú omnoho viac kruté ako predtým. Obeť sa stáva stredobodom pozornosti a všetky schválnosti sú pripravované s jediným cieľom obeť zlikvidovať a vyštvať. Občas sú podniknuté pokusy urovnať spor, ktoré však prichádzajú v tomto pokročilom štádiu väčšinou príliš neskoro. Predovšetkým pôvodca mobbingu si upevnil svoje postavenie voči obeti natoľko, ţe neprejavuje ţiadne pochopenie a nesnaţí sa úprimne zanechať asiociálne správanie. Obeť pracuje vo veľkom strese, robí čím ďalej tým viac chýb, čo je pre okolie dostatočným dôkazom, ţe problém je 13

16 na jej strane. Nikto nepátra po skutočných príčinách natoľko, aby zistil, ţe obeť bola do takejto situácie násilne vtlačená. 4. Vylúčenie Dochádza tu k vylúčeniu obete z kolektívu. Obeť je prekladaná z oddelenia do oddelenia, prideľujú sa jej len podradné práce, obmedzujú sa jej kompetencie, je neustále kontrolovaná. Obeť sa dopúšťa presne tých chýb, ktoré jej boli na začiatku vytýkané. Telesné a duchovné sily obete sú vyčerpané a vzdáva sa dobrovoľne opustiť firmu (ochorenie, podá výpoveď, spácha samovraţdu). Pokiaľ obeť nechce odísť dobrovoľne, vţdy sa nájdu spôsoby, ako ju k tomu donútiť. Obzvlášť pokiaľ je obeť slabšia povaha, ktorá sa nevyzná v Zákonníku práce, môţe byť jej malinká chybička nafúknutá a vyuţitá ako zámienka ku výpovedi. Mnohí ani nenastúpia do nového pracovného pomeru, pretoţe je treba najskôr dlhú medicínsku rehabilitáciu a pomocou nej napraviť zdravotné následky mobbingu. Ak sa šikanovaná osoba uchádza o nové pracovné miesto ihneď, nemá príliš veľké ponuky na úspech. Väčšinou trpí psychosomatickými ochoreniami, ktoré sú často natoľko viditeľné, ţe ich pozorný zamestnanec rozpozná uţ behom prijímacieho pohovoru. 1.4 Techniky mobbingu Vynaliezavosť mobberov je rozsiahla. Hlavnou zbraňou nie je fyzická sila, ale drobné a nenápadné útoky s cieľom poškodiť druhého človeka, zneváţiť jeho pozíciu a prinútiť ho k odchodu zo zamestnania. Pokiaľ nepomôţu techniky ako sťaţnosti, individualizmus apod., môţe sa stať terčom útoku aj osoba z oblasti jeho súkromia. Mobber svoj terč zásobuje neustálou kritikou, ohováraním, osobným vtipkovaním, spochybňovaním rozhodnutí, zveličovaním. Pokiaľ obeť hovorí, mobber často dopĺňa reč ironizujúcimi gestami alebo hlasnými pochybovačnými vzdychmi. Obvykle hneď všetko spochybňuje a skáče do reči. Z tohto dôvodu mobber nemá rád otvorený rozhovor, a preto volí iné formy komunikácie dopisovanie, odkazy. Svoju obeť väčšinou nezdraví alebo ju poctí pohŕdajúcim pohľadom. Tvrdšie techniky spočívajú v zadrţiavaní informácií alebo ich 14

17 pozmeňovaní, strate výsledkov práce či súborov v počítači, falšovaní apod., čo samozrejme komplikuje samotný ţivot obete. 10 Mobbing môţe mať mnoho podôb, napríklad 11 : cielené vylúčenie z kolektívu vyhráţky ohováranie osoby, ktorá čelí mobbingu poniţovanie diskriminácia izolácia sexuálne obťaţovanie pridelenie nezmyselnej práce pridelenie poniţujúcej práce nerealistické pracovné ciele cielené zadrţiavanie informácií Slovné útoky Mobberova verbálna komunikácia je charakterizovaná sarkastickými a ironickými poznámkami, zlomyseľným osočovaním, tajuplnými naráţkami. V kaţdom prípade obeť nedostáva príliš moţností sa vyjadriť. A pokiaľ áno, mobber ju neustále okrikuje, prerušuje a skáče do reči. Názory obete mobbera nezaujímajú, čokoľvek povie, mobber okamţite označí za zlé. Na pracovných poradách (pokiaľ z nej nie je vynechaná) obeť nedostane moţnosť prehovoriť alebo býva veľmi rýchlo umlčaná 12. Kritika, ktorá je skoro na kaţdodennom poriadku, sa spočiatku týka práce, ale potom sa presúva aj do súkromného ţivota. V prípade negatívnej odozvy obete je jej okamţite 10 Prevko: Mobbing. [online]. [cit ]. Dostupné z < - upravené autorom 11 Moja psychológia, čas. 10/2009; MF MEDIA, s. r. o.; vydávanie povolené MK SR pod č. 2794/08; s..; ISSN upravené autorom 12 SVOBODOVÁ, L Nenechte se šikanovat kolegou. Praha: Grada Publishing, a. s., s.64. ISBN

18 vytknuté a vykričané, ţe nemá zmysel pre humor. Obeť je opakovane pokarhaná za chyby, ktoré by iným bez akýchkoľvek problémov prešli. Často jej býva vytýkané aj chovanie, ktoré bolo predtým tolerované a neriešené. Mobber vie vyvolať podozrenie, napríklad tým, ţe namiesto oznamovacej vety pouţíva otázky. S obľubou zveličuje slabé stránky obete a prezrádza dôverné informácie, ktoré pretriasa nechutným spôsobom. Rozoberá partnerský ţivot alebo manţelský ţivot a nepekne hovorí o deťoch. Obeť má často hanblivú prezývku, na jej adresu robia rôzne vtipy, naráţky na psychické zdravie, niekedy je jej dokonca doporučené psychiatrické vyšetrenie. Niekedy je obeť prezentovaná ako nenormálna, alebo dokonca ako zvrhlý človek. Dokonca ho stačí raz vidieť v reštaurácii a uţ je označený za alkoholika. Častou technikou mobbingu je tieţ klamstvo, kde mobber výnimočne klame priamo. V podstate si vţdy nájde spôsob, ako mať pravdu, a na rozdiel od obete v tomto druhu komunikácie nachádza veľké potešenie. Mobber sa klamstvom zahaľuje do tajomna a ignoruje tak všetko a všetkých. Pokiaľ obeť ţiada vysvetlenie a objasnenie situácie, dostane sa jej len mlčanie alebo odpoveď typu premýšľaj o tom alebo preber si to. Ani ostatní kolegovia často nezostávajú stranou. S obeťou nehovoria, a keď, tak len ironicky, vyčítavo alebo jej nadávajú. Nezriedka sa stáva terčom kanadských ţartov. Mimoslovné útoky Mobber svoju obeť nezdraví, nepríjemne si ju prezerá a robí sa, ţe je vzduch. So svojimi kolegami vţdy okamţite ukončí rozhovor, keď obeť vstúpi do miestnosti, alebo jej pribuchne dvere pred nosom. Pokiaľ obeť hovorí, mobber ju nepočúva alebo jej venuje len pohŕdavé pohľady. Jej reč často doprevádza ironizujúcimi gestami či mimikou, krčením ramien alebo prehnanými vzdychmi, aby tak dal najavo, ţe to, čo obeť hovorí, ho úplne nezaujíma 13. Zákerné spôsoby boja Mobber sa dokáţe postarať o poškodenie či stratu výsledkov práce obete, jej falšovania, miznutia pracovných podkladov, pomôcok či súborov z počítača. V krajnom prípade je mobber schopný nasadiť do počítača aj vírusy. Nezriedka sa dopúšťa aj duchovnej krádeţe dobrých nápadov či nových návrhov. V iných prípadoch mobber útočí aj na zdravie obete 13 SVOBODOVÁ, L Nenechte se šikanovat kolegou. Praha: Grada Publishing, a. s., s.67. ISBN

19 napríklad tým, ţe často vetrá, napriek tomu vie, ţe obeť je náchylná na nachladnutie. Medzi naozaj odporné praktiky hraničiace s trestným právom patrí aj to, ţe sa obeti primiešavajú do nápojov rôzne lieky, hoci nikto nevie, ako bude obeť na lieky reagovať. Mobber sa tieţ môţe uchýliť ku skrytému sledovaniu či odposluchu obete. Niektorí mobberi idú však ešte ďalej. Vyhráţajú sa telesným násilím, buď priamo, alebo prostredníctvom telefónu či pomocou symboliky. Niekedy môţe dôjsť aj k fyzickému útoku, ktorý sa maskuje ako nehoda (napr. sa na nohu obete akoby omylom zhodí ťaţký predmet). V extrémnych prípadoch dochádza k sexuálnemu obťaţovaniu či telesnému zneuţitiu. Niekedy je dokonca do najrôznejších nekalých praktik zatiahnutá i rodina obete. Ďalšie techniky Medzi časté techniky patrí aj ohováranie či imitácia jeho správania. Mobber tieţ neustále sleduje prítomnosť obete na pracovisku a usilovne sa snaţí o jej izoláciu vo všetkých oblastiach 14. Izolácia sa prejavuje v kaţdodennom ţivote mnohými, často zdanlivo drobnými a mnohokrát náhodnými útokmi. Pokiaľ sa kolegovia dohovoria na spoločný obed, obeť nie je nikdy pozvaná, rovnako ako je vynechávaná z priateľských posedení či osláv. Pod najrôznejšími zámienkami sa jej odmieta podpora či spolupráca. Dochádza však k priestorovej izolácii obeti je pridelená kancelária v suteréne, na konci chodby alebo bez telefónu. Zvláštnym prípadom je, keď sa kolega mobber hrá na nadriadeného. Obeti buď nie sú prideľované ţiadne pracovné úlohy, alebo je naopak úlohami poverená a dostáva neustále nové. Úlohy, ktoré dostane, sú často nezmyselné, pod úroveň schopností obete, alebo naopak také, ktoré jej kvalifikáciu výrazne presahujú. Mobber sa tieţ snaţí obeť zmiasť, aby si myslela, ţe nevie, čo robí. Často jej premiestňuje a posúva veci na stole, aby ukázal, ţe sa na ňom vyzná lepšie ako obeť. Nezriedka sa na obeť zvaľuje aj rozbitie predmetov. Buď je to skener, kopírka alebo rýchlovarná konvica, no vţdy je dopredu jasné, kto za to môţe. 14 SVOBODOVÁ, L Nenechte se šikanovat kolegou. Praha: Grada Publishing, a. s., s.67. ISBN

20 1.5 Sexuálne harašenie Sexuálne harašenie spočíva vo fenoméne moci, nie výlučne iba v sexe. Je vyjadrením mocenského postavenia na pracovisku, demonštráciou moci, kde sa sex pouţíva ako prostriedok na degradáciu a poníţenie iného človeka. Páchateľmi harašmentu na pracovisku sú zväčša muţi, lebo ich zázemie v podniku býva pevnejšie. Obťaţovanie na pracovisku môţe mať veľmi váţne následky. Je to totiţ forma násilia a akékoľvek násilie človeka zasiahne. Takýto človek, zamestnanec, je neustále v strese, chaose, čo jednoznačne v negatívnom smere ovplyvňuje jeho pracovný výkon, ale aj celý jeho ţivot. Harašment, sexuálne obťaţovanie, je beţnou záleţitosťou na pracoviskách i mimo nich. Vyskytuje sa oveľa častejšie, ako by sa zdalo. Je to akýsi folklór, ktorý všetci mlčky znášajú a prehliadajú. Ţeny, ktorým to prekáţa, sú terčom posmechu, sú označované za frigidné, nedotklivé a rozmaznané. Napriek tomu, ţe im to prekáţa, boja sa vyjsť s tým na verejnosť. Boja sa negatívnych reakcií okolia, posmechu a v konečnom dôsledku uţ aj samotného zverejnenia problému. 15 Sexuálne obťaţovanie sú situácie, keď dochádza k neţiaducemu verbálnemu, neverbálnemu alebo telesnému správaniu sexuálnej povahy s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, poniţujúceho, zneucťujúce alebo uráţlivého prostredia. Obťaţovaniu sa akoby neprikladala dosť veľká závaţnosť. Málokedy sa uvaţuje o tom, ţe aj toto je násilie. I keď sa niekedy hovorí, ţe sexuálne obťaţovanie je okrajovým nedôleţitým javom, odborníci tvrdia, ţe to vôbec nie je zanedbateľným problémom. V skutočnosti má negatívnu skúsenosť s obťaţovaním oveľa viac ľudí, ako sa beţne udáva.. Mnoho obetí sa však ku svojim záţitkom ani neprizná. Muţom sa väčšinou zdá absolútne neprimerané, aby sa priznali napríklad k tomu, ţe ţena im dala nemravný návrh a oni boli z toho zhnusení a ţeny sa boja toho, ţe ich okolie odsúdi. Okolie sa často obráti proti obeti harašmentu tvrdením, ţe situáciu zapríčinila vlastným obliekaním alebo správaním. Ďalším dôvodom mlčanlivosti ľudí, ktorých sexuálne obťaţovali kolegovia alebo nadriadení, je strach zo straty zamestnania 16. Mnohí sa obrátia na odborníkov so ţiadosťou 15 Správy.Pravda: Sexuálne obťaţovanie? Treba sa brániť. [online]. [cit ]. Dostupné z < - upravené autorom 16 Profesia: Harassment obťaţovanie na pracovisku. [online]. [cit ]. Dostupné z < - upravené autorom 18

21 o pomoc, aţ keď im obťaţovanie spôsobuje značné psychické a fyzické problémy. Úlohou psychológov je obeť vypočuť a poinformovať o moţných právnych krokoch, ale najmä sa snaţiť pochopiť ich problémy a netraumatizovať ich nejakou radou. O tematiku sexuálneho obťaţovania sa zaujímajú najmä ţeny - muţi akoby nie celkom rozumeli tomu, čo je také hrozné na "dvorení". Problémom je fakt, ţe hranice toho, čo je prípustné a čo nie, nie sú vlastne celkom jasné. Dnes uţ majú zamestnávatelia pomerne veľkú zodpovednosť pri riešení prípadov obťaţovania, vrátane odškodnenia obetí. "Mnohí si však zrejme zatiaľ túto povinnosť neuvedomili. Obete nehovoria o incidentoch, pretoţe sa cítia izolované, poníţené, alebo sa boja následkov (strata práce, strata dobrého mena). Vzhľad obete nie je príčinou sexuálneho obťaţovania. Problémom je správanie obťaţovateľa. Sexuálne obťaţovanie nie je sexuálne motivované správanie. Je to správanie, ktoré je výrazom pocitu moci. Ľudia, ktorí v zamestnaní zaţili sexuálne obťaţovanie, často nemôţu odísť pre nedostatok iných pracovných príleţitostí a preto, ţe zamestnanie je ich jediným zdrojom príjmov. Sexuálne obťaţovanie je poniţujúce a dokáţe podkopať pracovné nasadenie a zničiť pracovné výsledky obete. Obete trpia fyzicky aj emocionálne. Strácajú sebaistotu a sebaúctu, pretoţe majú pocit, ţe by sa mali proti takému konaniu postaviť a nedokáţu to. Ostatní kolegovia tieţ niekedy hodnotia pocity obete negatívne, s poukázaním na to, ţe si za situáciu môţe sami. Sexuálne obťaţovanie na pracovisku môţe mať najrôznejšie formy. Niekoľko príkladov 17 : vyvesovanie erotických vyobrazení na steny, ich vykladanie na pracovný stôl, šetrič obrazovky, podloţku pod myš a pod. ukazovanie pornografických časopisov a obrázkov uprené, oceňujúce pohľady, hvízdanie za chrbtom, komentovanie vzhľadu, postavy rozprávanie obscénnych a dvojzmyselných vtipov, pouţívanie oplzlých výrazov a slovných sexuálnych vyjadrení telefonáty, listy, SMS alebo y so sexuálnymi naráţkami zdanlivo náhodné telesné dotyky (potľapkávanie, obchytkávanie a pod.) 17 Hnonline: Harašment nepochádza od slova harašiť. [online]. [cit ]. Dostupné z < k04100_detail-31> - upravené autorom 19

22 vynucovanie telesného kontaktu (napr. bozkov pri potykaní a pod.) a dotieravé správanie pokusy o zblíţenie s jednoznačným sexuálnym úmyslom prísľuby výhod v zamestnaní v prípade sexuálnej priazne a vyhráţky pri odmietaní priame výzvy na sexuálne konanie, exhibicionizmus Najčastejšie bývajú sexuálne obťaţované: - ţeny medzi rokom; - tie, ktorým hrozí strata zamestnania; - tie, ktoré sa nedokáţu brániť; - ţeny s nestálym zamestnaním; - ţeny na stredných stupňoch hierarchie, keď sa pokúsia presadiť proti muţským súperom; - ţeny v muţských kolektívoch. Mnoho ţien býva zmätených a neschopných hovoriť o sexuálnom obťaţovaní. Pociťujú odpor a agresiu, bezmocnosť na strane druhej, bezradnosť, strach, poníţenie. Účinky sú trvalejšie: psychosomatické ťaţkosti, poruchy spánku, koncentrácie, zaţívania. Zvláštnosťou je, ţe obťaţované ţeny sa často stávajú dvojnásobnými obeťami. Najprv ich páchatelia poníţia a keď sa bránia, musia bojovať s nepriateľskými útokmi v podniku. Páchatelia obyčajne vyjdú z tejto situácie spravidla bez ujmy. Aj keď obrana nie je jednoduchá existujú moţnosti ako páchateľom zabrániť v ďalšom obťaţovaní: 1. jasne sa vyjadriť, priamo povedať páchateľovi o problémoch, zastrašiť ho oznámením 2. verejne ho zosmiešniť 3. povedať o tom kolegom 4. zobrať ho na právnu zodpovednosť 5. napísať list a zaslať ho na odbory, páchateľovi, na vedenie podniku a pod. (oficiálna sťaţnosť) 6. brániť sa aktívne, napr. prostredníctvom facky Sexuálne obťaţovanie je problém, ktorý sa nedá odstrániť v priebehu dňa. Potrebná je odborná príprava, profesionálny postup, poznať účinné obranné stratégie s cieľom vylúčiť neprípustné správanie a zabrániť jeho vzniku. 20

23 1.6 Bossing Bossing pochádza z anglického slova boss, čo znamená šéf. Šikana nadriadeného voči podriadenému (alebo voči podriadeným celkovo) sa volá bossing. Ak na pracovisku príde k takémuto javu, situácia je váţna. Najhlavnejšou príčinou bossingu je, ţe sa nadriadený cíti ohrozený vo svojej pozícii, a to vzdelaným, inteligentným a schopným podriadeným a vtedy sa často takýto podriadený stáva obeťou bossingu. Častý býva aj strach vedúceho, ţe sa proti nemu vytvorí "opozícia", ţe sa jeho podriadení dohodnú a vedúci stratí kontrolu nad svojim tímom. Mnohí vedúci pracovníci sa cítia na svojom poste izolovaní a osamelí a pre obavy zo straty autority preventívne začnú útočiť a na pracovisku vyvolávať atmosféru strachu. Reakcia podriadených je takmer vţdy rovnaká: snaţia sa vedúcemu zavďačiť (napr. donášaním na druhých) a neprotestujú voči nespravodlivým rozhodnutiam. Ďalším veľmi častým dôvodom bossingu je hnev. Ak má vedúci problémy (či uţ pracovné, alebo osobné) so svojimi nadriadenými, ak cíti z ich strany tlak, poprípade znáša dôsledky zlých rozhodnutí zhora, ventiluje svoje frustrácie na svojich podriadených. Príčinou bossingu bývajú aj negatívne osobné vlastnosti vedúceho pracovníka, ako je napr. túţba po moci pre moc samotnú, vybavovanie si osobných účtov z pozície sily atď. Obeť dlhodobého bossingu pocíti dôsledky veľkého stresu neraz aj na psychickom stave (poruchy spánku, depresie, nízke seba hodnotenie, sklon hľadať únik v pití alkoholu apod.) ale aj na fyzickom zdraví (ţalúdočné vredy, astma, vysoký krvný tlak, cukrovka...). Obrana proti bossingu je veľmi náročná, pretoţe obeť a agresor nie sú v rovnakom pracovnom postavení. Najlepšie a najúčinnejšie sa proti takýmto praktikám svojho nadriadeného ohradiť včas. V neskorších fázach sa treba obrniť veľkou dávkou trpezlivosti a odvahy a zbierať čo najviac dôkazov o šikane. Týraní zamestnanci čoraz častejšie hľadajú pomoc na polícii alebo na súde. V prípade, ţe človek z akéhokoľvek dôvodu nechce, či nemôţe problém riešiť, je najlepšie podať výpoveď. Pokiaľ zamestnanec chce ostať v zamestnaní, môţe so šéfom bojovať a môţe sa s tým zveriť kolegovi, ktorému 21

24 dôveruje. Je potrebné si zapisovať všetky krivdy, ktorých sa nadriadený dopustil. Dôleţité je získať si svedkov, ktorí potvrdia, ţe šéf šikanuje podriadeného. 18 Príčiny vzniku bossingu - keď je na svoju pozíciu zamestnanec dosadený zhora (po známosti); - keď nemá dostatočnú kvalifikáciu ; - keď sa bojí o svoje postavenie, funkciu, prácu; - keď ho niekto ohrozuje (iný zamestnanec je lepší, šikovnejší, múdrejší,...). Zamestnanci, ktorí sa stávajú predmetom bossingu sú: - tí, ktorí sú so svojimi schopnosťami lepší ako šéf; - tí, ktorí pracujú v regióne s vysokou nezamestnanosťou; - tí, ktorí sú odlišní náboţensky, rasovo, politicky, s inou sexuálnou orientáciou; - tí, ktorí sa nevedia brániť; - tí, ktorí pracujú za menej výhodných podmienok (napr. keď majú zmluvu na dobu určitú). Podľa uskutočnených výskumov na našich pracoviskách obeťou bossingu býva kaţdý deviaty zamestnanec, čo je dosť alarmujúci faktor. Problém je, ţe odbory sa riešeniu tejto problematiky vyhýbajú a v niektorých firmách so zahraničným kapitálom nie sú vítané. Málokto má odvahu riešiť tieto spory a poskytnúť pomoc zamestnancovi Metódy bossingu 1. Prideľovanie príliš jednotvárnej práce pod úroveň kvalifikácie podriadeného, alebo naopak príliš náročné pre daného zamestnanca, práce nezmyselné, alebo prideľovanie vyslovene nevhodných úloh (napr. alergik v prašnom prostredí). 18 Ţena: Čo keď vás šéf šikanuje?. [online]. [cit ]. Dostupné z < - upravené autorom 22

25 2. Trvalá kontrola, kde vedúci kontroluje aj čiastočné výsledky práce, telefónne hovory, príchody a odchody z práce, dodrţiavanie predpísaných prestávok, poriadok na pracovisku, a to spôsobom, ktorý je vyslovene prehnaný. 3. Nečakané prekvapenia pre podriadených, ako napr. po príchode z dovolenky, či PN je stôl podriadeného presťahovaný do inej kancelárie, chýba mu počítač, prípadne iné vybavenie, alebo je podriadenému bez predchádzajúceho pohovoru oznámené, ţe od nasledujúceho dňa bude vykonávať inú prácu. 4. Odoberanie kompetencií podriadenému, keď sú podriadenému odobraté úlohy, ktoré zvláda a jeho výsledky sú v poriadku a miesto nich sú mu pridelené úlohy s omnoho menšou dôleţitosťou, vyţadujúce niţšiu kvalifikáciu. 5. Pracovná izolácia podriadeného, kedy nie je pozvaný na porady a nie je informovaný o dôleţitých rozhodnutiach a podobne. 6. Spochybňovanie psychického a mentálneho stavu obete, keď je podriadený nervózny a rozčúlený, vedúci ho označí za násilníka. Ak je podriadený naopak utiahnutý a nesťaţuje sa, vedúci ho označí za hlupáka Prevencia proti mobbingu Z pohľadu firmy Podnikové vedenie môţe mobbingu čeliť tým, ţe preskúma všetky prípady, kedy zamestnanci opustili firmu z akéhokoľvek dôvodu. Pokiaľ je počet odchodov v nejakom útvare zvlášť vysoký, ihneď to niečo znamená. Keď odchádzajúci zamestnanec uţ drţí v ruke pracovný posudok, skôr nájde odvahu hovoriť otvorene o vnútropodnikových problémoch a povedať svoj osobný názor na ich riešenie. V opačnom prípade môţe byť zdrţanlivý, aby si nepohoršil hodnotenie. Ak pokladá výpoveď ako únik z neznesiteľnej podnikovej sociálnej siete, môţeme hovoriť o prípadoch psychického teroru, čím by malo podnikové vedenie za kaţdú cenu predchádzať. Hoci negatívne dopady šikany na podnik sú viditeľné, podnik často zanedbáva s opatreniami proti pôvodcom mobbingu. Dôvodom môţu byť ľahostajnosť podnikového vedenia, neschopnosť nadriadeného prispieť ku konštruktívnemu riešeniu alebo sa obáva neţiaducich následkov. V čele firmy musí stáť 19 Nanič mama: Bossing. [online]. [cit ]. Dostupné z < - upravené autorom 23

26 schopný vedúci, ktorý nie je len dobrým odborníkom, ale súčasne musí vedieť viesť ľudí a riešiť konflikty v ich zárodku. Mobbing totiţ nie je len problémom obete, ale rovnako aj problémovou situáciou celého pracoviska. Pokiaľ sa podniky nezačnú mobbingom zaoberať a nezaistia svojim zamestnancom bezpečné a zdravé miesto pre prácu, bude sa mobbingu stále viac dariť a bude ničiť nielen jedincov, ale aj celé tými. Pokiaľ naopak bude na pracovisku panovať vzájomný rešpekt, dôstojnosť a úcta, potom mobbing nedostane šancu. Kaţdá firma, organizácia či podnik, bez ohľadu na svoje zameranie, by mali mať pripravený plán riešenia násilia na pracovisku. Ten by mal obsahovať stratégie, ako sa vysporiadať s konkrétnym incidentom pred jeho vznikom, pri ňom a rovnako aj po ňom. Firma by sa mala sústrediť na kvalitný výber nových zamestnancov. Základ spočíva vo vhodnom prijímacom konaní, ktoré by malo odkryť osobnosť so sklonmi k mobbingu. Hoci je veľmi ťaţké odkryť takého sklony, predsa len moţno sledovať sklony k agresivite, konfliktom, hádkam, prehnanej súťaţivosti, tvrdohlavosti, závisti, netolerancii apod. Všetci zamestnanci by mali byť dostatočne informovaní ako majú reagovať a čo majú urobiť v prípade, keď sa mobbing objaví. Hoci sa o mobbingu hovorí čoraz viac, stále je nedostatok informácií. Kaţdý zamestnanec by mal vedieť, čo to mobbing je, ako môţe ohroziť atmosféru vo firme a tým aj výkonnosť zamestnanca a produktivitu. A predovšetkým ako sa brániť. Jedným z účinných spôsobom môţe byť tieţ vyškolenie zamestnancov, ktorý by dohliadali na vzťahy na pracovisku a pomáhali riešiť konflikty, čím by likvidovali mobbing uţ v jeho začiatku. Vedúci zamestnanec by mal byť reprezentantom pravidiel a mal by sa tieţ postarať, aby príleţitosti pre mobbing vôbec nevznikali. Mal by sledovať či vznikajú na pracovisku nejaké konflikty, intrigy a napäté situácie. Je nutné zamestnancov neustále vzdelávať, venovať sa pravidelnému hodnoteniu, správne nastaviť firemnú kultúru, a predovšetkým pri prvom náznaku mobbingu okamţite zakročiť. Vedúci zamestnanec by mal prípadné nebezpečie odhaliť skôr ako ostatní zamestnanci, postarať sa o odstránenie všetkých moţných rizík a prijať opatrenia k zamedzeniu jeho ďalšieho vzniku. Nasledujúce odporúčania by mohli napomôcť pri prevencii, ako aj pri riešení prípadných problémov SVOBODOVÁ, L Nenechte se šikanovat kolegou. Praha: Grada Publishing, a. s., s.90. ISBN upravené autorom 24

27 1. správny výber zamestnancov 2. patrón pre nového zamestnanca 3. podnikové dohody, kódexy 4. školenia, semináre, výcviky 5. odstránenie moţných príčin 6. sledovanie situácie, dotazníky so spätnou väzbou, hodnotenie 7. pravidelné sedenia 8. pokiaľ sa mobbing vyskytne, určite o ňom hovoriť 9. osoby zaoberajúce sa mobbingom (určiť osobu, preškoliť ju, poskytnúť mu profesionálne vzdelanie v tejto oblasti) 10. realizovať porady zamerané na problematiku mobbingu 11. zriadiť skrinku na podnety a návrhy 12. modely na urovnanie, sebaobrana. Vo väčších podnikoch môţe napomôcť zriadenie informačného osvetového a školiaceho centra venujúceho sa problematike mobbingu, povzbudiť zamestnancov a urovnávať vzniknuté konflikty. Prípadné školenia vţdy musia vychádzať z hesla prevencia je lepšia ako terapia. Poznáme tri druhy školení: semináre pre vedúcich zamestnancov, zamerané na optimalizáciu chovania nadriadených a na kooperatívne riadenie; semináre pre všetkých zamestnancov, zamerané na zlepšenie komunikačného chovania s cieľom vytvoriť otvorenú a plodnú komunikačnú štruktúru v celom podniku; semináre pre všetkých zamestnancov, zamerané na lepšie spracovanie konfliktov s cieľom naučiť ich zvládať konflikty v podniku zrelým a sociálne únosným spôsobom. 25

28 Takéto informačné krízové mobbingové centrum by mal viesť skúsený psychológ alebo lekár či sociálny pracovník/pedagóg s doplnkovým vzdelaním v odbore psychológie práce. Malo by ísť o dôveryhodnú osobu, ktorá dobre pozná podnik, ale nezastáva v ňom zodpovedné postavenie, pretoţe inak by mohlo dochádzať k stretom záujmu a problémom s lojalitou Z pohľadu zamestnanca Mnoho zamestnancov prehliada diskrimináciu namierenú proti nim (formou zavrieť oči a vydrţať) v nádeji, ţe sa situácia nebude stupňovať a mobbing prestane, pretoţe nenachádza odozvu. Táto zdanlivá harmónia skončí vo chvíli, keď sa situácia stupňuje a ukáţe sa, aký absurdný bol začiatočný názor obete. Iní kolegovia postihnutí mobbingom sa vedome prikrčia a snaţia sa získať si mobberove sympatie prehnaným úsilím a ešte väčšou prispôsobivosťou. Ďalšia reakcia spočíva v tom, ţe sa obeť vyhýba mobberovi, ako to len ide. Správa sa rovnako ako ľudia v iných sférach ţivota, keď sa ocitne v situácii, ktorá v nej vyvoláva hrôzu. Toto správanie, ktoré ľudí v ţivote veľmi ohrozuje, pravdaţe stráca zmysel pri kaţdodennej práci, pretoţe v podniku prakticky nie je moţné izolovať sa. 21 Najlepšia stratégia, resp. obrana je útok. Keď obeť zistí, ţe niečo nie je v poriadku, mala by o tom otvorene a čo najskôr hovoriť. Je potrebné sa zamyslieť, kto je ten najväčší agresor a líder skupiny, ktorá útočí, a pokúsiť sa o tom s ním porozprávať medzi štyrmi očami. Vyuţiť efekt prekvapenia a rovno sa spýtať, čo mu prekáţa. Počas rozhovoru sa neutápať v obvineniach a výčitkách, jednoducho danému človeku opísať, ako sa obeť cíti a ţe táto situácia je veľmi nepríjemná. Čím rýchlejšie sa táto situácia vyrieši, tým lepšie. Ak sa mobbing deje aj dlhší čas, agresor si na to zvykne, ţe uţ ani v prípadnom otvorenom rozhovore s obeťou si nie je schopný pripustiť, ţe by bolo jeho správanie nespravodlivé alebo nesprávne. Situácia mu pripadá úplne prirodzená a v takejto fáze sa dá len ťaţko niečo zmeniť. Utiecť alebo zotrvať? 21 KRATZ, H.-J Mobbing (Jak ho rozpoznat a jak mu čelit). 1. vydanie Praha: Management Press, NT Publishing, s. r. o., s.85. ISBN

29 Utiecť znamená odísť z pracoviska a ukončiť tak nepríjemné mobbingové útoky, zotrvať znamená udrţať pozíciu a čeliť šikane príslušnými stratégiami. 22 Útek neochráni pred nemilými stretnutiami. Ak chce obeť zmeniť pracovné miesto, musí to urobiť čo najskôr. Nové pracovné miesto sa väčšinou hľadá úspešnejšie, pokiaľ obeť ešte nepodala výpoveď v predchádzajúcom zamestnaní, ako keď je dlhšiu dobu nezamestnaná. Naviac sa ešte príliš závaţne neprejavuje pokles výkonnosti, ku ktorému nevyhnutne dochádza po dlhodobom mobbingu a zamestnávateľ nemá dôvod písať do pracovného posudku negatívne hodnotenie, aj keď len náznakovo. Ak sa obeť rozhodne zotrvať musí konečne aktívne jednať. Z dlhodobého hľadiska úspech nesľubuje stratégia zaloţená na prehliadaní šikany alebo na vysedení problému. Najskôr je potrebné zostaviť si prehľad predchádzajúcich udalostí. Je zloţité pôsobiť príliš vierohodne, keď obeť hovorí o mobbingu všeobecne. Keď obeť uvedie len dve tri posledné podlosti, pomocník, ktorého si vyberie, najskôr označí za precitlivenú chudinku a bude zľahčovať váţnosť situácie a aj utrpenie. Je vhodné si viesť mobbingový denník 23, ak si chce obeť zapamätať, čo sa stalo. Tento denník môţe plniť niekoľko funkcií, a to napr.: na zaistenie dôkazov aţ pôjde do tuhého a obeť bude chcieť postupovať proti svojim súperom právnymi prostriedkami; zvyšuje sa tým dôveryhodnosť; moţno vyčítať mobbing namierený na obeť v celom rozsahu a vo všetkých súvislostiach; tretie strany (ostatní zamestnanci, sociálny pracovníci, lekári) si môţu prečítať čierne na bielom presne čo sa prihodilo; záznamy umoţňujú zachovať si jasnú hlavu a vypísať z duše vlastné traumatické záţitky a lepšie ich tak spracovať. 22 KRATZ, H.-J Mobbing (Jak ho rozpoznat a jak mu čelit). 1. vydanie Praha: Management Press, NT Publishing, s. r. o., s.87. ISBN upravené autorom 23 KRATZ, H.-J Mobbing (Jak ho rozpoznat a jak mu čelit). 1. vydanie Praha: Management Press, NT Publishing, s. r. o., s.90. ISBN upravené autorom 27

30 2 Mobbing a ochrana zamestnancov Pri riešení mobbingu môţe zamestnancom pomôcť Zákonník práce. Zamestnávateľ môţe postihnúť sankciami napomenutím, preloţením, výpoveďou väčšinu obetí mobbingu, ktorá utrpela psychickú a fyzickú ujmu. Ten, kto sa dopúšťa mobbingu, naopak je často povaţovaný za lojálneho, zodpovedného pracovníka, zatiaľ čo obeť je vyštvaná ako cudzie teleso a stretáva sa so všeobecným odmietnutím. 2.1 Zákonník práce Právna situácia je podľa príslušných ustanovení zákona jednoznačná. Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce 24 v znení neskorších predpisov ustanovuje, ţe zamestnanec má právo na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, viery a náboţenstva, odbornej činnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine alebo majetku. Pracovnoprávne vzťahy môţu vzniknúť len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva zneuţívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Povinnosti zamestnávateľa zaisťujú rovnomerné zaobchádzanie so všetkými zamestnancami, zaistiť humánne pracovné podmienky, ktoré umoţňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie. Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany ţivota a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom. 24 Zákony Ţilina: PORADCA, s. r. o s.. ISSN upravené autorom 28

31 Je obrovský rozdiel mať pravdu a byť v práve, keď sa prípady mobbingu dostanú pred súd. Síce naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ublíţenia na cti, ohovárania, uráţky alebo ublíţení na tele (trestný čin ublíţenia na tele je naplnený, keď je napadnutý podľa lekárskeho posudku v stave nemoci dlhšie ako sedem dní), právne dôsledky (trestnosť, odškodnenie, bolestné, disciplinárne opatrenie) však spravidla stroskotajú na nedostatku dôkazov. Proces dokazovania, ţe zamestnanec sa stal obeťou mobbingu je veľmi nákladný, zdĺhavý, stresujúci a s neistým výsledkom. Súkromná ţaloba môţe ďalej ohroziť postavenie obete v podniku, ktoré môţe byť dokonca neudrţateľné, v prípade, ţe je ţaloba zamietnutá. Malé skúsenosti sudcov s touto problematikou spôsobujú, ţe sa stáva beţnou súčasťou pracovného procesu. Pokiaľ chce ísť obeť do súdneho sporu, je nutné si zobrať advokáta. Mobbera môţe vyliečiť aj zahájenie trestného konania. Je mu totiţ jasne dané na vedomie, ţe má byť preverené jeho chovanie a nie je moţné vylúčiť ani závaţné následky pre jeho osobu. 2.2 Trestný čin ohovárania Ohováranie bolo aţ donedávna málo známym občianskoprávnym, ale aj trestuprávnym skutkom. Pokiaľ išlo o nejaké prípady ohovárania, riešili sa ako priestupok na úseku porušovania občianskeho spoluţitia. Nové spoločenské a hospodárske pomery priniesli dosť podstatné zmeny v tejto oblasti ochrany osobnosti s maximálnou snahou o posilnenie práv a slobôd občanov v duchu Listiny základných práv a slobôd 25. Ohováranie v podstatnej miere narušuje medziľudské vzťahy a spôsobuje značné materiálne, morálne a mnohé iné škody. Môţe viesť k poškodzovaniu zamestnanca, k narušeniu jeho rodinných vzťahov, spoločenskému zaradeniu, ohrozeniu úspešne začínajúcej podnikateľskej činnosti. Spoločnosť preto musí vytvoriť účinné zákonné prostriedky, ktorými môţe občan čeliť proti ohováraniu a štátne orgány musia byť občanovi nápomocné. Proti ohováraniu je moţné sa brániť občianskoprávnymi aj trestu právnymi prostriedkami. 25 PENZEŠ, L Občan a bezpečnost (Jak se bránit před zločinem). Praha: EUROUNION, s. r. o s. 93. ISBN X 29