Kariérne poradenstvo Kompendium metód a techník

Size: px

Start display at page:

Download "Kariérne poradenstvo Kompendium metód a techník"

Leon Hensley
5 years ago
Views:

1 Kariérne poradenstvo Kompendium metód a techník Zošit 12 Pozorovanie Andreea - Diana Marutescu Inštitút pedagogiky, Bukurešť

2 Preložené z originálu Career Counselling, Compendium of Methods and Techniques Edited by Mihai Jigau, Bucharest 2007 ISBN Institute of Educational Sciences, Euroguidance Romania Preklad: Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu, Euroguidance centrum Preložila Mgr. Lenka Beková Táto publikácia bola vydaná s podporou Európskeju komisie a Ministerstva školstva SR. Jej obsah nemusí vyjadrovať názory Európskej komisie a tá zaň nepreberá žiadnu zodpovednosť.

3 POZOROVANIE Andreea - Diana Marutescu Inštitút pedagogiky, Bukurešť História V histórii sa vždy vyskytovala potreba, či už z osobných alebo spoločenských dôvodov, porozumieť a predikovať správanie ľudí. Introspekcia (sebapozorovanie) je forma pozorovania a supervízie vlastnej osoby a vedomia. Táto metóda bola obzvlášť podporovaná pri zrode psychológie, kedy sa na psyché nazeralo ako na cyklus javov pochádzajúcich samých zo seba, bez determinujúceho spojenia s vonkajším svetom (Zlate, 1996). Vďaka zástancom tejto metódy sa štúdium vedomých javov dostalo do centra pozornosti psychológie a nazýva sa psychológiou vedomia. V koncepcii Wundta (1879), môžu byť vnútorné javy chápané prostredníctvom súvisiacich príčin a pozorovateľných účinkov. Napríklad sledovanie reakčnej rýchlosti môže viesť k usudzovaniu o temperamente a duševnom stave. Behaviorizmus (teória alebo veda o správaní) - vznikol na začiatku 20. Storočia, založil ho americký psychológ Watson ako reakciu na experimentálne využívanie metódy introspekcie. V podstate, autor popisuje správanie ako "celok reakcií prispôsobených na podnety, ktoré ich spúšťajú, čo umožňuje jeho interpretáciu (Zlate, 1996). Watson veril, že pozorovanie a popísanie správania stačí na to, aby sa dalo predvídať a kontrolovať. Behavioristi považovali správanie za jedinú vec, ktorú možno objektívne študovať, pozorovať, merať a kvantifikovať. Napríklad, vizuálne obrazy nie sú nič iné ako svalové napätie očí, reprezentácie sú spomienky na kinetické pocity, ktoré kedysi sprevádzali vnímanie objektu. Humanistická psychológia bola spočiatku načrtnutá činnosťou a názormi takých psychológov ako Maslow, Rogers, Buhler, atď., vzhľadom na analýzu a štúdium komplexných vlastností ľudskej povahy. Stručne povedané tento prúd v psychológii je založený na pochopení a interpretácii významov situačného správania (ciele, motívy, špecifickosť a jedinečnosť spoločenských udalostí) z pohľadu sociálneho subjektu. Takýto vysvetľujúci prístup zahŕňa empatiu a intuíciu.

4 Teoretické pozadie Táto metóda bola používaná v prírodných vedách Claude Bernardom, ktorý potvrdzuje, že "pozorovanie" vyjadruje skutočnosť za pomoci vyšetrovania a následnej štúdie získaných dát. Pozorovateľ je "fotograf" tejto skutočnosti a pozorovanie musí presne kopírovať povahu javu. Podľa Bernarda, pozorovateľ načúva k prírode a píše jej diktát (in Zlate, 1996). V oblasti psychometriky, bol Galton prvý, kto navrhol, že štandardy experimentovania by mali byť priamo aplikované na štúdium typov správania. Autor odporúča túto metódu pedagógom, aby pomocou nej merali u svojich žiakov kvalitu učenia a početnosť správnych odpovedí, čím sa iniciovalo to, čomu dnes hovoríme "behaviorálne testy". Model pozorovania bol z fyziky a prírodných vied prevzatý do sociológie Emile Durkheimom, ktorý považoval fakty (pojem sociálny fakt v angl. social fact pozn. prekladateľky) za "spôsoby konania, myslenia, cítenia, externé pre osobu a obdarené mocou nátlaku"(lallement, 1993). Špecifickosť pozorovania v psychológii vychádza z hypotézy "subjektu". Piaget v roku 1970 popísal rozdiel medzi epistemickým subjektom (ja ako zástupca vedeckého výskumu a pozorovania) a egocentrickým subjektom (ja v jeho individualite ako telo, subjektivita). V oblasti sociálnych a humanitných vied pozorovanie predstavuje vzťah medzi dvoma ľuďmi, ktorí "sa realizujú", a podľa toho konajú. Kohn a Negre (1991) usúdili, že pojem pozorovanie označuje počiatočnú fázu poznania (exploračnú fázu), konanie pozorovateľa (systematický zber dát), a fázu interpretácie informácií. Opis metódy Akt pozorovania v kariérovom poradenstve spočíva v zámernom, metodickom a systematickom štúdiu subjektov, ich duševných prejavov, v ich prirodzenom vývoji, a vo vernom zázname významných psychologických skutočností, ktoré sú považovane za potrebné v kariérovom poradenstve. Metóda pozorovania je jediná, ktorá je "používaná v akomkoľvek výskume, niekedy sama o sebe, inokedy spolu s ďalšími: experimenty, testy, dotazníky, atď. (Schiopu, 1997). Stratégia vyšetrovania a psychodiagnostiky je vlastne koncentrovaná a prenesená forma v náročných situáciách - na určitú tému - systematického a hĺbkového pozorovania. Termín "pozorovanie" (lat. observatio, angl. observation, nem. beobachten) má viac významov (empirický výskum, špionáž, prvá fáza práce v teréne, monitorovanie, supervízia, dohliadnite na atď.). Podľa oblasti štúdie môže mať pozorovanie rôzne významy.

5 V bežnom jazyku je pozorovanie poznanie, posúdenie objektu alebo procesu, vyjadrovanie a zmieňovanie sa (kriticky) o tom, čo bolo predtým starostlivo sledované, alebo pozorované (Výkladový slovník rumunského jazyka, 1998). V psychológii je pozorovanie "najbežnejšou a najspontánnejšou reakciou uskutočňujúcou sa v aktívnom procese adaptácie na situačné okolnosti reality" (Schiopu, 1997). V sociológii, pozorovanie podľa Herseni (1969, in Chelcea, 2001) predstavuje "kontakt s reálnym svetom". V pedagogike, "pozorovať" znamená vstúpiť do "vesmíru znalostí dieťaťa či mladej osoby" (Neacşu, 2001), v zmysle skúmania reality z viacerých hľadísk: systematicky (spontánne a neorganizovane), enumeratívne, opisne, pozorovanie ako experiment, atď. Mnohé pozorovania, ktoré sa uskutočnili počas vyučovania (v kontexte učenia, sociálnej interakcie a znalostí, afektívnych reakcií na pedagógov, kolegov, alebo obsahu znalostí, atď.), zdôrazňujú nutnosť ich korelácie/ integrácie do jednotnej a koherentnej formy. Formy pozorovania môžu byť klasifikované podľa rôznych kritérií: Vedenie aktu pozorovania: sebapozorovanie (proces orientovaný na identifikáciu zvláštnosti vo vlastnom správaní); pozorovanie ako také (zamerané na porozumenie behaviorálnym prejavom druhých). Zúčastnenie alebo nezúčastnenie kariérového poradcu: "pasívne/ externé" (bez priameho zúčastnenia poradcu pri pozorovaní), participatívne (poradca sa stáva členom a podieľa sa na činnosti vykonávanej pozorovanou osobou alebo skupinou). Štruktúrovanosť pozorovania: štruktúrované (kvantitatívne), ktoré zahŕňa postupovanie podľa schémy (tabuľky) s vopred stanovenými behaviorálnymi kategóriami, a akt pozorovania spočíva v triedení empirického materiálu podľa týchto kategórií, a neštruktúrované (kvalitatívne), ktoré zahŕňa štúdium "zvnútra", počas dlhšieho časového obdobia, bez vopred stanovených kategórií alebo cieľa definovať nejaké na konci procesu pozorovania. Tento druhý typ pozorovania ponúka komplexné a integrálne vysvetlenia a opisy pozorovaných skutočností. Stupeň zámernosti: spontánne pozorovanie, ktoré sa týka aktuálnych dát, a zámerné pozorovanie, ktorého cieľom je systematicky pochopiť daný jav alebo situáciu.

6 Pozorovanie v rôznych fázach poradenského procesu Pozorovanie správania pri hraní rolí: subjekty sú v simulovanej situácii. Každý človek je neustále v určitom duševnom stave, pod dojmom emócií. Toto prežívanie má zvyčajne ekvivalent v telesných prvkoch: držanie tela, pohľad, pohyby rúk, atď.; všetky tieto zdanlivo izolované prvky, následne umožňujú popis všeobecného správania osoby v danom okamihu. Pozorovanie v priebehu riešenia problému: Guilluamin (1965) uvádza, že význam metódy a obsah pozorovanej skutočnosti narastá počas psychologického vyšetrenia. Subjekty, ktoré riešia problém nám umožňujú zodpovedať otázky ako "Koľko?", a "Ako?" s ohľadom na získaný výsledok. Odpoveď na tieto otázky je možné získať systematickým pozorovaním v priebehu úlohy, ako aj zameraním sa na špecifické aspekty osobnosti: postoje v priebehu vyšetrovania, nekontrolované pohyby, výkriky a používané slová, ťažkosti s pochopením, atď. (Dafinoiu, 2002). Pozorovanie správania pri komunikácii: Mucchielli (1974) je toho názoru, že pozorovanie klientov zahŕňa tri referenčné body pre poradcu: všímanie si postojov a správania; porozumenie kontextu správania; disponibilnosť intelektuálnej sympatie s ľudským subjektom (Dafinoiu, 2002). "Tri základné aspekty pozorovania (pozornosť venovaná správaniu, kontextová analýza pozorovaného správania, empatia) sú zoskupené a predstavujú to, čo nazývame psychologický zmysel pozorovateľov v akejkoľvek vedeckej pozícii (Zlate, 1996). Aktívne načúvanie, účasť, spätná väzba a empatia pri pozorovaní a v poradenstve vo veľkej miere zvyšujú otvorenosť a aktívne zapojenie subjektu a podporujú komunikáciu, šetria čas a energiu. Aktívne načúvanie zahŕňa starostlivé pozorovanie a maximálne využitie informácií, ktoré ponúka paraverbálne a neverbálne správanie subjektu. Emocionálne skúsenosti subjektu v poradenskom vzťahu a jeho/jej afektívne reakcie prehlbujú porozumenie zložitým (a niekedy aj protichodným) pocitom vyvolaných situáciou, osobou alebo udalosťou. Takáto prehĺbená empatia zahŕňa pozorovanie zámerov subjektu, ktorých si je málokedy vedomý (Rogers, 1989). Subjekt môže pomerne ľahko hovoriť o objektívnych prvkoch ja (meno, adresa, atď.), ale nie tak ľahko o svojich emóciách. Pri modeli empatického odpovedania, ich subjekt rozpoznáva takmer okamžite použitím slov "áno, to je to, čo som myslel".

7 Čo môžeme pozorovať počas poradenstva? Znalostne orientované myšlienky alebo správanie. City, emócie alebo psycho-afektívne správanie. Neurofyziologické účinky emocionálneho stavu (červenanie sa, potenie sa, rýchle dýchanie, atď.). Verbálne, paraverbálne a neverbálnej aspekty komunikácie. Schopnosti rozhodovania sa a voľby vzhľadom na kariéru. Dobré pozorovanie vyžaduje: jasné a precízne vymedzenie cieľov a zámerov; voľbu najvhodnejších foriem pozorovania, ktoré budú použité; podmienky a prostriedky pre presné pozorovanie (rekordéry, tabuľky, atď.); okamžité zapisovanie pozorovaných vecí (do pozorovacieho protokolu), keďže čas môže modifikovať spomienky; vykonanie optimálneho počtu pozorovaní; pozorovanie konajúce sa za rôznych okolností; vytvorenie zoznamu pozorovaných jednotiek (behaviorálne sekvencie, ak je potrebné). Pozorované jednotky (temporálne): pokračujúce (dlhšie trvanie) a nepokračujúce (kratšie intervaly). Mucchielli (1974) odporúča rad prvkov, pozorovaných v rovnakých časových intervaloch, alebo niekoľko minút rovnomerne rozdelených po dobu niekoľkých dní v rôznych okamihoch dňa. Stanovenie cieľov intervalov pozorovania: nastavenie kontrolných princípov (alebo konceptualizácia pozorovaných skutočností) odhalených predchádzajúcimi pozorovaniami, stanovenie stupňov hodnotenia mentálnych charakteristík (extrémne, vysoké, atď.), nastavenie kvalitatívneho hodnotenia konvertovaného na kvantitatívne prvky (obrázky, body: napr. 5 pre vysokú frekvenciu charakteristiky, 1 bod za nedostatok, atď.). Tabuľka/ schéma pozorovania vzhľadom na behaviorálne jednotky, ktoré majú byť pozorované, založená na kritériách, ktoré zabezpečujú systematickú povahu pozorovania (Drumond, 1981): kritériá vzhľadom na formu - umiestnenie (napr. rozlišujeme medzi správaním žiaka v triede, mimo triedy, v kancelárii poradcu, atď.), orientácia (pozícia hnacích štruktúr subjektu v súvislosti s rozmiestnením prostredia), dimenzionálna typológia subjektu (určité reflexné pohyby, ktoré môžu byť povšimnuté a zaznamenané napr. ťukanie prstami); prirodzené vlastnosti tela alebo kože (zmena farby pleti, telesnej teploty, atď.); kritériá týkajúce sa priamych vplyvov správania subjektu na prostredie;

8 teoretické a abstraktné kritériá, ktoré môžu byť dvojakého typu - klasifikácia vzhľadom na príčiny (súťaživé správanie vyvolané prítomnosťou rivala; afektívnokognitívne prejavy, dobrovoľné alebo nedobrovoľné, atď.) a funkčná klasifikácia (správanie má určité funkcie, v úzkej spojitosti s psychologickými potrebami). Faktory rozlišujúce poradcov v procese pozorovania: "Osobná rovnica" 1 pozorujúceho poradcu (Dafinoiu, 2002) sa vzťahuje na jeden z týchto typov vnímania: deskriptívne (dôkladné, úsečné), hodnotiace (pozorovateľ má tendencie hodnotiť, interpretovať, súdiť); učené (pozorovateľ poskytuje doplňujúce informácie), imaginatívne a poetické (zanedbávajúce fakty a podporujúce fantáziu); tendencia poradcu upínať sa na súčasnosť a klienta na minulé skúsenosti; variabilná kapacita poradcu "vyjadriť" dáta vo vnímanej oblasti - hľadanie príčin a súvislostí medzi pozorovanými skutočnosťami; šírka/ rozsah pozorovanej oblasti závisí od vzťahu medzi objemom pozorovania a stupňom zamerania; odolnosť voči rozrušeniu, ktoré môže narušiť oblasť pozorovania, schopnosť rozlišovať medzi "objektívnou skutočnosťou" a "subjektívnou interpretáciou"; projekcia je založená na určitej identifikácii medzi poradcom (pozorovateľom) a subjektom (pozorovaným), táto identifikácia zlepšuje úroveň pozorovania a porozumenia pozorovaných vecí (napr.: pozorovanie žiakov v škole je jednoduchšie vykonané osobou, ktorá nedávno prešla rovnakou/ podobnou skúsenosťou, alebo je oboznámená so školským životom), ale môže sa stať, že skutočnosti budú pozmenené (napr.: poradca má niekoho v skupine radšej ako ostatných); osobná interpretácia predstavuje jav, ktorý súvisí s projekciou, ktorá prisudzuje významy skutočnostiam prameniacim z niečieho osobného vesmíru (Veron a Gardner, 1960, 1962); psycho-individuálne zvláštnosti poradcu (profesionálne a životné skúsenosti, temperament, zameranie, schopnosť pochopiť, čo je dôležité, nerobiť sugestívne zásahy, atď.). 1 Osobná rovnica pozorovateľa táto fráza bola vymyslená nemeckým astronómom Besselom (1816), ktorý si všimol, že chyby, ktoré robili astronómovia opakovane pri tom istom pozorovaní, boli pre každého z nich špecifické. V dôsledku čoho nieslo každé pozorovanie osobný punc daného pozorovateľa.

9 Cieľová populácia Kategórie osôb, ktoré sa môžu stať subjektmi poradenstva prostredníctvom pozorovania, sú: Žiaci - na prevenciu a zníženie školskej neúspešnosti, k zmierneniu porúch správania, k zlepšeniu sebaobrazu, sebapoznania psycho-intelektuálneho potenciálu/ postojov/ záujmov/ ašpirácií/ systému hodnôt, k rozvíjaniu schopnosti rozhodovania a zručností na riadenie kariéry, k zlepšeniu výsledkov odborných skúšok, k diskutovaniu o význame a hodnote práce, atď. Rodičia - so zreteľom na nadobudnutie znalostí o psycho-pedagogickej oblasti, rozvoj spolupráce medzi rodinou a školou, zvýšenie povedomia o ich dôležitej výchovnej úlohe, a zvýšenie zodpovednosti za ich vlastné deti. Učitelia - v procese zvyšovania povedomia o aspektoch týkajúcich sa vzdelávacieho a profesijného poradenstva, eliminovania konformnej a stereotypnej voľby, aby zabezpečili kontakt žiakov s novými kariérovými modelmi, získavali a používali informácie o osobnom rozvoji podľa potrieb každého žiaka, prejavovali pozitívne porozumenie s ohľadom na plánovanie kariéry, atď. Manažéri pre vzdelávanie - pre tréning komunikačných zručností, účasť, motiváciu a tímovú prácu, zlepšenie a prispôsobenie vzdelávacej ponuky potrebám žiakov a komunity, optimalizáciu komunikácie manažér učiteľ žiak, posilnenie prepojenia s výchovnými poradcami, organizovanie a podporu návštev študentov na univerzitách vzhľadom na ich záujmy (mapované za pomoci poradcu), preskúmavanie možnosti pre profesionálne partnerstvá, atď. Príklady, prípadové štúdie, cvičenia Poradca môže vytvoriť a používať niekoľko druhov tabuliek/ schém pozorovania. Ako príklad uvádzame typ tabuľky 2 pozorovania, ktorá môže byť použitá pri hodnotení zamestnancov podľa výkonnosti, uvedenej v popise práce. To si vyžaduje, aby bol poradca vhodne vyškolený a skúsený, a mal dostatočné vedomosti v súvisiacich odboroch (medicína, sociológia, ekonómia, atď.). 2 Prevzaté z Management Psychology Treaty. Moraru a Tabachin (1997).

10 Medzi aspektmi, ktoré budú pozorované, treba spresniť, ktoré schopnosti sú žiaduce pre určitú oblasť činnosti: Fyzické Senzorické Mentálne svalová sila a fyzická odolnosť reakčná rýchlosť: stála, selektívna manuálne zručnosti zrak sluch dobrá schopnosť chôdze a státia odolnosť voči variáciám hluku, vibrácií, teploty pozornosť pamäť inovačný duch, vynaliezavosť logické myslenie, schopnosť argumentovať v prospech návrhov praktická inteligencia (rýchle porozumenie, riešenie problémov, organizovanie vlastnej práce) teoreticko-praktická inteligencia (porozumenie technickým, ekonomickým a organizačným problémom, ktoré vyžadujú výskum a štúdium) verbálne zručnosti (plynulosť, jasnosť, gramatická korektnosť) Osobnostné črty Psychosociálne črty Všeobecné a špecializované vedomosti zodpovednosť, vytrvalosť sociálnosť estetické cítenie organizačné schopnosti adekvátne správanie všeobecné vedomosti disciplína, pracovitosť (vystupovanie, jazyk) technologické vedomosti iniciatívnosť tímový duch (integrácia matematické vedomosti diskrétnosť, taktnosť, do skupiny) lojálnosť, atď. Ďalšia možná tabuľka pozorovania môže byť vytvorená na základe štruktúry psychosociálnych-profesionálnych profilov povolania vo vzťahu k určitým potrebám, a psychoprofesionálnym profilom subjektu: No. Kvality Hodnotenie Žiadané Potrebné Absolútne potrebné I. Fyzické II. Senzorické III. Mentálne IV. Osobnostné črty V. Psychosociálne črty VI. Všeobecné a špecializované vedomosti VII....

11 Čo sa týka poradenstva pre dospelých, na zoznam sa môžu pridať ďalšie body: profesionálne kvality: o zázemie, o znalosť jednotlivých oblastí; skúsenosti; duševné zdravie. Iný typ tabuľky zahŕňa seba-zaznamenávanie subjektu (Beck, in Dafinoiu, 2002): Priezvisko:... Meno:... Vek:... Dátum záznamu:... Situácia/ stav Emócie Automatické myšlienky Popis: 1. Nápadov, myšlienok, spomienok, apod., ktoré spôsobili nepríjemné emócie alebo 2. Udalostí, ktoré spôsobili rušivé emócie Špecifikácia: 1. Správania: agresívne, úzkostné, pokojné, atď. Hodnotenie: 1. Intenzity emócií na stupnici od 0 do 8 (kde 0 = chýbajú a 8 = maximálna intenzita) Popis: 1. Automatických myšlienok predchádzajúcich emóciám Hodnotenie: 1. Úrovne dôvery v automatické (spontánne) myšlienky, na stupnici od 0 do 8 Zhodnotenie metódy Výhody: zachytí prirodzené prejavy postojov a schopností, správanie, atď., počas činnosti a v reálnom živote, ponúkajúc najmä kvalitatívne dáta; umožňuje zber dát o neverbálnom správaní; umožňuje longitudinálne analýzy prostredníctvom zaznamenávania správania po dlhšiu dobu (mesiace alebo roky, napríklad participačným pozorovaním); štúdie reálneho života sú oveľa menej povrchné ako u iných metód (vyšetrovanie s využitím dotazníka, rozhovor, experiment). Nevýhody: stimuluje sociálny obranný mechanizmus subjektu; prítomnosť poradcu modifikuje pozorovanú situáciu; je možné, že nastanú určité zmeny v správaní subjektov (niektorí poradcovia môžu mať posilňujúci účinok na subjekty, zatiaľ čo iní môžu pôsobiť zastrašujúco, deprimovať, inhibovať);

12 poradca má len malú kontrolu nad vonkajšími premennými, ktoré môžu ovplyvniť dáta; údaje zozbierané prostredníctvom pozorovania je náročné kvantifikovať; pozorovanie je limitované iba na jednotlivcov alebo malé vzorky subjektov; pozornosť poradcu môže byť zameraná selektívne vzhľadom na určité očakávania, presvedčenia, teórie, atď., ktoré môžu ovplyvniť objektivitu pozorovania a na základe týchto volieb je možné vyvolať efekt (seba) potvrdenia; náročnosť zaznamenávania a pozorovania zároveň, vedie k zaznamenávaniu výsledkov pozorovania až po chvíli, občas nepresne; aspekty týkajúce sa posudzovania údajov získaných pozorovaním prinášajú určité kategórie chýb (Piaget): o "Centrujúca chyba" (v originály centring error ) tendencia preceňovať pozorované aspekty vo vzťahu k ostatným aspektom, o "Chyba kontrastu" (v originály contrast error ) - poradca sa zameriava na minimálne rozdiely medzi rôznymi aspektmi, a zveličuje ich, o "Chyba podobnosti (v originály assimilation error") - poradca sa skôr zameriava na podobnosti medzi rôznymi aspektmi, než na rozdiely, o "Chyby zo zlého zakotvenia (v originály the anchor effect ) - aj keď si poradca myslí, že hodnotí singulárny aspekt, účinky predchádzajúcich pozorovaní ho ovplyvňujú pri súčasnom posudzovaní, o "Haló efekt" (v originály the halo effect ) poradca, ktorý u subjektu uvedomuje určité aspekty, bude rovnakým spôsobom ovplyvnený pri hodnotení iných dimenzií (napríklad, príjemné vyzerajúca osoba bude ovplyvňovať pozorovateľa pri hodnotení jeho/ jej osobnosti). Bibliografia Abilitatile de comunicare si tehnica interviului eficient interviul ca arta si tehnica (2004). Dobre, C.; Szilagyi, A. (coord.). Bucuresti. Allport, G. (1991). Structura si dezvoltarea personalitatii. Bucuresti, Editura Didactica si Pedagogica. Chelcea, S. (2001). Metodologia cercetarii sociologice. Metode cantitative si calitative. Bucuresti, Editura Economica. Dafinoiu, I. (2002). Personalitatea. Metode calitative de abordare. Observarea si interviul. Iasi, Editura Polirom. Dictionar de psihologie (1997). U. Schiopu (coord.). Bucuresti, Editura Babel. Dictionarul explicativ al limbii române (1998). Coteanu I.; Seche L.; Seche M. (coord.). Bucuresti, Academia Româna, Institutul de Lingvistica Iorgu Iordan.

13 Lallement, M. (1993). Istoria ideilor sociologice. (vol. I). De la origini pâna la Weber. Oradea, Editura ANTET. Moraru, I.; Tabachin, A. (1997). Tratat de psihologia managementului. Bucuresti, Editura Didactica si Pedagogica. Neacsu, I. (2001). Prelegeri pedagogice. Bucuresti, Editura Polirom. Uwe, F. (2002). An Introduction to qualitative research. Great Britain, SAGE Publication. Zlate, M. (1996). Introducere în psihologie. Bucuresti, Casa de Editura si Presa SANSA S.R.L.

What s your favourite place?

What s your favourite place? Grammar & Speaking Aims Talking about favourite places Contents Grammar Present simple Vocabulary Favourite places: the seaside the mountains lake town the forest the countryside