HNIEZDNA BIOLÓGIA A ÚSPEŠNOSŤ HNIEZDENIA LASTOVIČKY DOMOVEJ (HIRUNDO RUSTICA L., 1758)

Transcription

1 Folia faunistica Slovaca, 2002, 7: ISSN HNIEZDNA BIOLÓGIA A ÚSPEŠNOSŤ HNIEZDENIA LASTOVIČKY DOMOVEJ (HIRUNDO RUSTICA L., 1758) VERONIKA TARAGEĽOVÁ 1, ZLATICA ORSZÁGHOVÁ 2, DIANA ZELINKOVÁ 3 1 Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava [uzaetaro@savba.sk] 2 Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-1, Bratislava [orszaghova@fns.uniba.sk] 3 Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen [zelinkova@sav.savzv.sk] TARAGEĽOVÁ, V., ORSZÁGHOVÁ, Z., ZELINKOVÁ, D., 2002: Nesting biology and successfulness of nesting of Swallow (Hirundo rustica L., 1758). Folia faunistica Slovaca 7: Abstract: During we observed the nesting biology of Swallow in the sports club in Bratislava Rusovce. Six stables were available for our observation. There were 19 nests that were occupied in 1998 and 15 in We found out that in empty stables there was lower number of clutches and that they were less successful. The successfulness of Swallow was higher in stables with horses or near these stables. The dimensions of the nest depend on its placement. Nests built on base (beam, lamp) were smaller and not so deep. Nests built on the walls are much deeper and so their height is greater. The average height of all measured nests was 5.95 cm, width cm, length 9.3 cm, depth of nest cup 4.43 cm, width of nest cup 9.03 cm, broadness of front side of nest 1.67 cm, broadness of rear side of nest 2.2 cm. Average distance from the ground was cm. The first egg was laid on April 29 (1999) and the last one July 18 (1999). Average weight of eggs was 2.01 g. Altogether we measured 166 eggs of swallow. Their average dimensions were x mm. In 1998 breeding ran from May 2 to August 30 (122 days), in 1999 from April 29 to September 2 (127 days). Keywords: Swallow, Hirundo rustica, nesting biology, Slovakia ÚVOD Lastovička domová (Hirundo rustica L., 1758) je schopná prispôsobiť sa životu v blízkosti človeka (PORTENKO 1954). Má holarktické rozšírenie, hniezdi od subtropického po subarktické podnebie (MØLLER 1990a). Na hniezdenie uprednostňuje malé farmy s hospodárskymi budovami, v ktorých sú ustajnené domáce zvieratá. V Rusovciach bola aj v minulosti najhojnejšia v dedine a na poľnohospodárskom družstve (MOLNÁR & ORSZÁGHOVÁ 1993). Niekedy zahniezdi aj v opustených budovách, pokiaľ tam sú vyhovujúce podmienky na hniezdenie. Ak sú prilepené na stenu sú štvrťguľovité, rohové hniezda majú tvar 1/8 gule a na pevnej podložke (trám, lampa, elektrické káble, múr a iné) sú miskovité (KUŹNIAK 1967; SUTER 1985). Za jednu hniezdnu sezónu majú 1-2 znášky, tretie sú zriedkavé. Dvakrát v roku hniezdi u nás priemerne 50 % párov (HUDEC 1983). Hniezdi izolovane aj v kolóniách, pričom hniezdne teritórium nie je veľké, ale stačí na to, aby bol zabezpečený dostatok potravy pre mláďatá (MØLLER 1990b; VANSTEENWEGEN 1988). OPIS ÚZEMIA A METODIKA Údaje sme získavali počas hniezdnych sezón 1998 a 1999 v Bratislave časť Rusovce, v objekte jazdeckej školy, ktorú sme navštevovali 2-3-krát do týždňa. Obec Rusovce sa nachádza na pravom brehu rieky Dunaj, asi 15 km od centra Bratislavy v smere na slovensko-maďarskú hranicu. Študovaná plocha je umiestnená na konci obce, v blízkosti hlavnej cesty. Pôvodne tu bolo v prevádzke poľnohospodárske družstvo. Lastovičky hniezdili v šiestich hospodárskych budovách (A, B, C, D, N a T - teľatník spojený s budovou A), pričom len v stajni D a N boli ustajnené kone, v roku 1999 boli kone aj v časti budovy C. Najviac hniezd bolo v stajni D, v ktorej bolo 26 konských boxov. V stajni N boli len 4 boxy, ktoré boli v čase, kedy sme získavali údaje o hniezdení lastovičky takmer vždy obsadené koňmi. Na hniezdach sme merali: 1. šírku hniezda: čo je najväčšia vonkajšia vzdialenosť od ľavého okraja hniezda po pravý okraj; 2. šírku hniezdnej kotlinky: vnútorná vzdialenosť od ľavého 83

2 okraja po pravý okraj hniezda, meraná na hornom okraji výstelky; 3. hĺbku hniezdnej kotlinky: najväčšia vzdialenosť od dna hniezda po vrchný okraj hniezda; 4. hrúbku steny hniezda, ktorú sme merali vpredu (vzadu je väčšia, pretože v tomto mieste je hniezdo prilepené na stenu); 5. dĺžku: vonkajšia vzdialenosť predného okraja hniezda od steny, na ktorej je hniezdo prilepené; 6. výšku: najväčšia vzdialenosť od vonkajšieho spodného okraja hniezda po vonkajší vrchný okraj; 7. vzdialenosť hniezda od zeme: vzdialenosť spodného okraja hniezda od zeme. Na meranie hniezd sme používali posuvné meradlo, 20 cm dlhé pravítko a skladací meter. Hniezda boli postavené vo výške od 249 cm do 335 cm. Na meranie hmotnosti vajíčok sme použili váhu značky PESOLA, s presnosťou na 0,1 a 0,25 g a látkové vrecúško s hmotnosťou 0,8 g. Dĺžku a šírku vajíčok sme merali posuvným meradlom s presnosťou na 0,05 mm. VÝSLEDKY Rozmery hniezd Uvedené rozmery hniezd sú ovplyvnené zlým stavom hniezd, ktoré neboli dlho obsadené, a teda ani opravované lastovičkami. Preto uvádzame vyhodnotenie rozmerov obsadených a neobsadených hniezd a ich porovnanie. Priemerná výška obsadených hniezd je 6,33 cm. U neobsadených hniezd je to menej (5,83 cm). Priemerná výška všetkých odmeraných hniezd je 5,95 cm. Šírka hniezda je takisto vyššia pri obsadených hniezdach, je to 17,32 cm, pričom pri neobsadených hniezdach je to 16,02 cm. Priemerná šírka všetkých meraných hniezd je 16,31 cm. Dĺžka hniezda sa líši menej. Pri obsadených aj neobsadených hniezdach sme namerali priemernú dĺžku hniezda 9,3 cm. Priemerná dĺžka všetkých hniezd je takisto 9,3 cm. Hodnoty hĺbky hniezdnej kotlinky sú vyššie u neobsadených hniezd, pretože obsadené hniezda (resp. častejšie obsadzované) boli vyplnené hniezdnou výstelkou. Priemerná hĺbka hniezdnej kotlinky obsadených hniezd je 4,21 cm, neobsadených 4,5 cm. Pri meraní hĺbky hniezdnej kotlinky sme sa stretli s vysokou variabilitou hniezd. Tento rozmer je však tiež ovplyvnený výškou hniezda. Priemerná hĺbka hniezdnej kotlinky všetkých hniezd je 4,43 cm. Priemerná šírka hniezdnej kotlinky 74 odmeraných hniezd je 9,03 cm, u obsadených 9,23 cm a u neobsadených 8,97 cm. Hrúbka steny hniezda vpredu sa medzi danými typmi hniezd takmer neodlišuje. Hrúbka steny hniezda vpredu je u všetkých odmeraných hniezd v priemere 1,67 cm, obsadených 1,64 cm a u neobsadených hniezd 1,68 cm. Hrúbka steny hniezda vzadu je u všetkých odmeraných hniezd 2,2 cm, pri obsadených 2,54 cm, pri neobsadených hniezdach 2,1 cm. Vzdialenosť hniezd od zeme sa tiež líši, čo súvisí so skutočnosťou, že väčšina obsadených hniezd (20) bola umiestnená v nižších budovách s nižším stropom (stajňa D, N a C), a s inými možnosťami stavebných miest (napr. kovové trámy v stajni D). Priemerná vzdialenosť hniezd od zeme je 284,72 cm (obsadené hniezda) a 293,34 cm (neobsadené hniezda). Tento rozmer sa vyznačuje vysokou variabilitou, ktorá závisí najmä od typu budovy, v ktorej je hniezdo postavené. Priemerná vzdialenosť hniezda od zeme je u všetkých odmeraných hniezd 291,5 cm. Vajíčka Rozmery vajíčok (dĺžka a šírka) sú u rôznych párov takisto odlišné. Niektoré sú dlhšie až špicaté, iné sú kratšie a širšie. Vajíčka z jednej znášky sú tvarovo podobné. Pri prvom hniezdení bolo v oboch rokoch znesených 113 vajíčok v 23 znáškach, pri druhom len 65 v 15 znáškach. Zaznamenali sme len jednu náhradnú znášku. Dĺžka hniezdenia bola v oboch rokoch približne rovnaká, v roku 1998 hniezdili lastovičky v Rusovciach 122 dní (od 2.5. do 30.8.) a v nasledujúcej sezóne 127 dní (od do 2. 9.). Dátum najskôr zneseného prvého vajíčka v znáške pripadá na 29. apríl Znáška bola však následne opustená. Najneskôr znesené prvé vajíčko v znáške sme zaznamenali 18. júla Priemerná hmotnosť vajíčok znesených pri prvom hniezdení bola v oboch rokoch 1,95 g (n = 100, sd = 0,25, cv = 12,96). Pri druhých znáškach je táto hodnota vyššia: 2,12 g (n = 69, sd = 0,21, cv = 9,92). Priemerná hmotnosť vajíčok z obidvoch znášok za oba roky je 2,01 g (n = 169, sd = 0,25, cv = 12,39). Priemerná dĺžka vajíčok v prvom hniezdení bola 19,74 mm (n = 102, sd = 7,08, cv = 0,04). Pri druhom hniezdení je táto hodnota väčšia (20,1 mm, n = 64, sd = 0,31, cv = 1,55). Priemerná dĺžka vajíčok z obidvoch hniezdení je za oba sledované roky 19,87 mm (n = 166, sd = 1,15, cv = 5,8). Pri porovnaní dĺžky posledného zneseného vajíčka s priemernou dĺžkou predchádzajúcich vajíčok sme zistili, že z 24 znášok bolo v 22 posledné vajíčko dlhšie v priemere o 0,54 mm. Šírka vajíčok sa medzi prvou a druhou znáškou líši len minimálne. Pri prvej znáške je to 13,79 mm (n = 102, sd = 0,04, cv = 0,31), pri druhej znáške 13,98 mm (n = 64, sd = 0,07, cv = 0,51). Priemerná šírka vajíčok v oboch znáškach je 13,86 mm (n = 166, sd = 0,46, cv = 3,33). Podobne ako dĺžka vajíčok, aj šírka vajíčok závisí od poradia kladenia. Posledné znesené vajíčko v znáške bolo v 22 znáškach (zo všetkých 24) širšie ako predchádzajúce vajíčka. Šírka posledného vajíčka bola väčšia v priemere o 0,21 mm. Hniezdna úspešnosť Na hniezdnu úspešnosť lastovičky vplýva viacero faktorov. Okrem klimatických podmienok je to pravdepodobne aj prítomnosť domácich zvierat v miestach, kde lastovičky hniezdia. V opustených mašta- 84

3 liach sme zaznamenali nižší počet znášok, ktoré boli v porovnaní so stajňami s koňmi menej úspešné. V opustenej maštali A nezahniezdil ani 1 pár. V opustenej maštali B to bola len 1 znáška v roku 1998, ktorá však bola opustená. Maštaľ C, ktorá stojí najbližšie ku stajni D s koňmi a je aj v blízkosti konských výbehov, bola obsadzovaná lastovičkami úspešnejšie. V roku 1998, kedy bola táto budova opustená, sme zaznamenali 5 znášok, z toho boli 2 stopercentne neúspešné. V roku 1999 boli umiestnené do časti tejto budovy kone a iné domáce zvieratá. V opustenej časti budovy prebehla 1 znáška, ktorá bola po znesení 2. vajíčka opustená a v časti s ustajnenými koňmi sme zaznamenali tiež 1 znášku, kde z počtu 5 mláďat vyleteli 4 mláďatá. V stajni D, ktorá sa stala počas oboch rokov pre lastovičky hlavným hniezdiskom, prebehlo 22 znášok, ku ktorým sme mali prístup. V oboch rokoch bolo v tejto budove obsadených 11 hniezd. V stajni N hniezdil počas oboch sezón len 1 pár lastovičiek, u ktorého prebehli úspešne spolu 4 hniezdenia. Pokiaľ ide o opustený teľatník, pripojený ku stajni A, tu zahniezdil tiež len 1 pár lastovičiek. V roku 1998 boli obidve hniezdenia úspešné, avšak v roku 1999 bola 1. znáška opustená, 2. znáška náhradná bola stopercentne neúspešná a úspešná bola až 3. znáška. Z týchto údajov vyplýva, že hniezdna úspešnosť lastovičky domovej v Rusovciach bola vyššia na miestach, kde boli prítomné kone alebo v ich blízkosti. Najviac vajíčok (101) bolo znesených práve v stajni D, kde bola ustajnená počas oboch rokov väčšina koní. Z celkového počtu znesených vajíčok (101) uhynulo 10 % mláďat, čo predstavuje 10 mláďat. Z celkového počtu vajíčok vyletelo za oba roky 59,4 % mláďat (60 mláďat zo 101 znesených vajíčok). Napriek tomu, že v stajni N zahniezdil len jeden pár lastovičiek, znesených vajíčok bolo za oba roky 21. Z tohoto počtu vajíčok bolo len 4,8 % uhynutých mláďat za obe hniezdne sezóny, čo predstavuje len jedno mláďa. Vyletených mláďat za oba roky je 19, čo je až 90,5 % úspešnosť. V stajni C bolo znesených celkom 33 vajíčok, pričom v roku 1998 bola táto budova opustená a obsadených hniezd bolo päť. Z tohoto počtu znášok bola jedna opustená a v jednom hniezde uhynulo všetkých šesť mláďat. V tomto roku bolo znesených 26 vajíčok a vyletených mláďat 53,8 % (14 mláďat z počtu 26 znesených vajíčok). V nasledujúcej sezóne (1999) tu zahniezdili len dva páry lastovičiek. Jedno hniezdo bolo umiestnené v opustenej časti budovy. Po znesení druhého vajíčka bolo hniezdo opustené. Druhý pár zahniezdil v staršom hniezde, ktoré je umiestnené priamo pri obsadených konských boxoch. Zo znesených piatich vajíčok sa vyliahli všetky mláďatá, ale počas periódy kŕmenia jedno mláďa vypadlo z hniezda a uhynulo. Z hniezda teda úspešne vyleteli štyri mláďatá, čo je 57,1 % z celkového počtu znesených vajíčok (7). V roku 1999, kedy boli v budove C prítomné domáce zvieratá sme zaznamenali 14,3 % uhynutých mláďat (čo predstavuje 1 mláďa z počtu 7 znesených vajíčok), pričom v roku 1998, kedy bola táto budova opustená, bolo uhynutých mláďat 27 % (čo predstavuje 7 mláďat z počtu 26 znesených vajíčok). V budove B bolo znesených za oba roky len päť vajíčok, z ktorých sa nevyliahlo ani jedno mláďa, pretože bola znáška opustená. Budova A nebola pre lastovičky atraktívna ani v jednej hniezdnej sezóne, obsadené hniezdo nebolo ani jedno. Opustený teľatník tvorí a- kúsi výnimku, pretože aj keď je umiestnený najďalej od ustajnených domácich zvierat, hniezdil tu počas oboch sezón jeden pár lastovičiek. Znesených vajíčok bolo celkom 23, pričom z tohoto počtu vajíčok uhynulo 13 % mláďat (čo sú 3 mláďatá) a vyletelo 57,2 % mláďat, čo je 12 mláďat z celkového počtu znesených vajíčok. V rokoch bola celková úspešnosť liahnutia 71,6 %. Celková úspešnosť vyvedenia mláďat bola 59,6 % (vyletené mláďatá). DISKUSIA Rozmery hniezd Priemerná výška hniezda (6,33 cm) je v porovnaní s rokom 1993 na tej istej lokalite o 1,35 cm menšia (BENICKÁ 1994). Vyššiu priemernú výšku hniezda u- vádza aj URBAN (1996), a to 7,81 cm zo stajní z koňmi. Tieto rozdiely vznikli v prípade lokality Rusovce preto, že v hniezdnej sezóne 1998 si lastovičky svoje hniezda opravovali a nadstavovali len v troch prípadoch. Väčšina párov hniezdila v poškodených hniezdach. V prípade, že lastovičky dostavali vybraté hniezdo, väčšinou dobudovali práve časť hniezda označenú ako výška hniezda. Uvedené rozdiely čiastočne súvisia aj s umiestnením hniezd. Priemerná šírka hniezda nameraná v sezóne v Rusovciach je v porovnaní s BENICKOU (1994) a URBANOM (1996) tiež menšia, čo môže byť spôsobené vyšším počtom hniezd (31) umiestnených na podložke. V tomto prípade sa jedná o úzke trámy, ktorých rozmery nedovolili stavať hniezda väčšej šírky. BE- NICKÁ (1994) uvádza šírku 19,87 cm a URBAN (1996) 18,2 cm. Naše údaje o dĺžke hniezda (9,3 cm) sú v porovnaní s údajmi BENICKEJ (1994), ktorá uvádza 10,7 cm (uvádza tento rozmer ako šírku) menšie. Tento rozdiel mohol vzniknúť podobne ako v prípade šírky hniezda, teda v dôsledku obmedzenia väčšieho počtu hniezd (31) šírkou podložky (trámu). Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil jednotlivé rozmery, je vyšší vek hniezd (asi u 2/3), z ktorých boli niektoré časti odpadnuté, čím mohli vzniknúť pri meraní určité odchýlky. V práci URBANA (1996) je tento rozmer uvedený ako hrúbka hniezda (9,45 cm) a takmer sa zhoduje s našimi údajmi. Hĺbka hniezdnej kotlinky bola v roku 1998 väčšia (4,43 cm) ako v roku 1993 (3,65), ktorú uvádza BENIC- KÁ (1994). V roku 1998 sme uskutočňovali meranie hniezd ešte pred príletom lastovičiek na hniezdisko, takže v tom čase ešte nebola v hniezdach nová výstelka, čím došlo k zväčšeniu vlastnej hĺbky hniezda. URBAN (1996), ktorý uvádza tento rozmer len ako hĺbka, nameral naopak väčšiu hĺbku hn. kotlinky, a to 5,68 cm. 85

4 Rozmery hniezd takisto súvisia s ich umiestnením. KUŹNIAK (1967) udáva výšku hniezda 8 až 15 cm. Variabilita výšky hniezda v Rusovciach je oveľa väčšia (1,3-11,25 cm), čo súvisí s faktom, že väčšina hniezd, ktoré sme odmerali boli staré a porušené. Šírka hniezda je cm (KUŹNIAK 1967). Minimálna šírka hniezda nameraná v Rusovciach je výrazne menšia (7,8 cm), maximálna šírka je podobná (25,7 cm). Šírka hniezdnej kotlinky nameraná v Rusovciach sa pohybuje v rozmedzí 5,3-13,2 cm, KUŹNIAK (1967) uvádza väčšiu minimálnu šírku hn. kotlinky (8 cm), maximum je takmer zhodné (13 cm). KUŹNIAK (1967) uvádza hrúbku hniezda 1,2-4,5 cm, čo sa takmer zhoduje s našimi hodnotami (1 a 3,7 cm). V hĺbke hniezdnej kotlinky sme v porovnaní s KUŹNIAKOM (1967) zaznamenali len malé odchýlky. Minimálna hĺbka nameraná v Rusovciach je menšia len o 0,4 cm (1,1 cm), maximálna hĺbka je naopak väčšia o 1,3 cm (7,8 cm). Priemerná výška hniezd v Rusovciach je v porovnaní s inými autormi nižšia (5,95 cm). HUDEC (1983) udáva 8,4 cm, PIKULA & BEKLOVÁ (1987) 7,56 cm. Tento pomerne veľký rozdiel vznikol opäť v dôsledku merania poškodených hniezd. Hĺbka hniezdnej kotlinky je podľa HUDECA (1983) 4,5 cm, PIKULA & BEKLOVÁ (1987) uvádzajú 4,41 cm, čo sa takmer zhoduje s našimi údajmi (4,43 cm). Vajíčka Prvé lastovičky začínajú so znáškou normálne v poslednej aprílovej dekáde (BRUDERER 1979, PIKU- LA & BEKLOVÁ 1987). V poľskej Rydzyni prvý pár zniesol vajíčko 1. mája, pričom masové znášky prebehli v čase od 10. mája do 7. júna (KUŹNIAK 1967). Znáška prvých vajíčok v Rusovciach sa zhoduje s týmito údajmi. Termín kladenia vajíčok závisí od potravy, ale vplývajú tu pravdepodobne aj iné faktory, napr. teplota (KALLANDER & KARLSSON 1993). Obdobie inkubácie je kritickejšie ako obdobie kŕmenia a samice pravdepodobne odďaľujú znášku pokým nie je riziko malého množstva potravy minimálne (KAL- LANDER & KARLSSON 1993). Rozmery vajíčok získané v bývalej ČSSR (HUDEC 1983) sú 19,39 13,67 mm, PIKULA & BEKLOVÁ (1987) uvádzajú o niečo menšie vajíčka 19,29 13,65 mm. Priemerná dĺžka a šírka vajíčok odmeraných v Rusovciach je väčšia (19,87 13,86 mm) a bližšia údajom KENDROVEJ (1996), ktorá uvádza 19,48 13,94 mm. Staršie údaje z Rusoviec (BENICKÁ 1994) zaznamenávajú veľkosť 19,66 13,69 mm, ktoré sa od našich výsledkov výrazne nelíšia. Väčšiu dĺžku vajíčok udáva MATOUŠEK (1956) 20,08 mm, šírka je naopak menšia (13,64 mm). Veľkosť vajec môže odrážať podmienky počasia v kritickom čase ich formovania, napr. teplota prostredia môže potenciálne pôsobiť na veľkosť vajec prostredníctvom vzťahu fyziológie samičky a hojnosti hmyzu (BAŃBURA & ZIELINSKY 1995). Veľkosť vajíčok nie je rovnaká, ale variabilná, má to spojitosť s poradím kladenia posledné znesené vajíčko v znáške je väčšie ako priemer predchádzajúcich vajíčok (BAŃBURA & ZIELINSKY 1995). Hniezdiče, ktoré hniezdia otvorene (teda nie v dutinách) kladú relatívne väčšie posledné vajíčka, ide pravdepodobne o stratégiu prežitia znášky (SLAGSVOLD et al. 1984). V Rusovciach z 24 znášok bolo v 22 posledné znesené vajíčko väčšie (dĺžka aj šírka) ako priemerná veľkosť predchádzajúcich. Veľké posledné vajíčko zvyšuje možnosť, že holíča vyliahnuté z takéhoto vajca bude úspešne vychované (SLAGSVOLD et al. 1984). Na veľkosť vajíčok pôsobí pravdepodobne viac faktorov. Je možné, že teplota spolupôsobí s inými ekologickými premennými pôsobiacimi na kŕmenie a fyziológiu samičiek (BAŃBURA & ZIELINSKY 1995), čo sa odráža na veľkosti vajíčok. Hlavnou potravou lastovičiek je hmyz, ktorý je frekventovaný počas dňa a často prebýva v povetrí (GLOWACKI 1977). BAŃBURA & ZIE- LINSKY (1995) uvádzajú, že nedostatok, resp. dostatok potravy môže vplývať na veľkosť posledného vajíčka v znáške. Priemerná hmotnosť vajíčok je 1,89 g (PIKULA & BEKLOVÁ 1987), 1,86 g (KUŹNIAK 1967), KENDROVÁ (1996) uvádza hmotnosť až 2,14 g, MATOUŠEK (1956) uvádza tiež vyššiu hmotnosť (2,18 g). Z našich výsledkov vychádza priemerná hmotnosť vajíčok 2,01 g, HUDEC (1983) uvádza 1,99 g. Rozmedzie hmotnosti vajíčok, ktoré sme odvážili v priebehu dvoch hniezdnych sezón je väčšie (1,6 až 2,6 g) ako 1,78-2,41 g, ktoré uvádza FERIANC (1979). Údaje z Rusoviec z iných rokov uvádzajú priemernú hmotnosť vajíčok 1,988 g (BENICKÁ 1994). Úspešnosť hniezdenia Straty v hniezdach (ČSSR) behom inkubácie predstavovali 5,76 % (vajcia s uhynutým plodom alebo neoplodnené), behom kŕmenia v hniezde 2,65 % (HUDEC 1983). PIKULA & BEKLOVÁ (1987) uvádzajú, že úspešnosť inkubácie predstavuje 90,65 %, pričom hniezdo opustilo 94,31 % vyliahnutých mláďat. Celková úspešnosť liahnutia bola v rokoch v Rusovciach 79,86 % (BENICKÁ 1994), bola teda vyššia ako v rokoch (71,6 %). Celková úspešnosť vyvedenia mláďat bola v rokoch opäť nižšia 83,2 %, kým BENICKÁ (1994) udáva až 92,02 %. Na úspešnosť hniezdenia vplýva viacero faktorov. Jedným z nich je pôsobenie parazitov na mláďatá (MØLLER 1987) a dospelé vtáky. Hematofágne tropické vtáčie roztoče silne ovplyvňujú reprodukčné správanie a reprodukčnú úspešnosť lastovičky (MØLLER 1990a). Aj Hudec (1983) spomína nepriaznivé pôsobenie krv cicajúceho hmyzu (blchy, larvy bzučivky) a roztočov. Mláďatá často hynú v hniezde, usmrtené nespočetným množstvom parazitov (PORTENKO 1954). Za obidve hniezdne sezóny sme v Rusovciach zaznamenali len 2 hniezda, v ktorých sa roztoče výrazne rozmnožili. BENICKÁ (1994) uvádza v Rusovciach až 16 hniezd. Je možné, že na hniezdenie lastovičiek vplýva mikroklíma, ktorá je vhodnejšia v priestoroch s hovädzím dobytkom. Veľmi zhubne pôsobí na lastovičky nepriaznivé počasie, kedy mizne hmyz a lastovičky masovo hynú v dôsledku hladovania (PORTENKO 1954). 8,6 C je u lastovičky kritickou teplotou, ktorá znižuje množstvo zadováženej potravy (TURNER 1982). 86

5 SÚHRN V rokoch sme sledovali v objekte jazdeckého klubu v Rusovciach hniezdnu biológiu lastovičky domovej (Hirundo rustica Linnaeus, 1758). Prístupných bolo 6 hospodárskych budov (vrátane teľatníka). Obsadených hniezd bolo 19 (1998) a 15 (1999). V opustených maštaliach sme zaznamenali nižší počet znášok a v porovnaní so znáškami v stajňiach s koňmi boli menej úspešné. Úspešnosť lastovičky domovej v Rusovciach bola teda vyššia v stajniach, kde boli prítomné kone alebo v ich blízkosti. Rozmery hniezda závisia od jeho umiestnenia. Hniezda postavené na podložke (trám, lampa) boli podstatne menšie a plytkejšie. Naproti tomu, hniezda prilepené na stenu sú značne predĺžené nadol, čím sa zväčšila ich výška a hĺbka. Priemerná výška všetkých odmeraných hniezd bola 5,95 cm, šírka 16,31 cm, dĺžka 9,3 cm, hĺbka hniezdnej kotlinky 4,43 cm, šírka hniezdnej kotlinky 9,03 cm, hrúbka hniezda vpredu 1,67 cm, hrúbka hniezda vzadu 2,2 cm. Priemerná vzdialenosť hniezda od zeme bola 291,5 cm. Prvé vajíčko bolo znesené 29. apríla (1999), posledné 18. júla (1999). Priemerná hmotnosť vajíčok bola 2,01 g. Celkovo sme odmerali 171 vajíčok lastovičky, v priemere mali 19,87 x 13,86 mm. Hniezdenie v roku 1998 trvalo od 2. mája do 30. augusta (122 dní), v roku 1999 od 29. apríla do 2. septembra (127 dní). LITERATÚRA BAŃBURA J, ZIELINSKY P, 1995: The influence of laying sequence and ambient temperature on egg size variation in the Swallow Hirundo rustica. Journal für Ornithologie 136: BENICKÁ V, 1994: Hniezdna bionómia Hirundo rustica v Bratislave Rusovciach. Diplomová práca PRIFUK Bratislava, 67 s. BRUDERER B, 1979: Zum Jahreszyklus schweizerischer Schwalben Hirundo rustica und Delichon urbica, unter besonderer Berücksichtigung des Katastrophenjahres Der Ornithologische Beobachter 76: FERIANC O, 1979: Vtáky Slovenska 2. Veda Bratislava, 472 s. GLOWACKI J, 1977: Przyczynek do badań nad składem pożywienia jaskółki dymówki (Hirundo rustica L.). Przegląd Zoologiczny 21: HUDEC K et al., 1983: Fauna ČSSR 23, Ptáci Aves 3/I. A- cademia Praha, 704 s. KALLANDER H, KARLSSON J, 1993: Supplemental food and laying date in the European Starling. The Condor 95: KENDROVÁ D, 1996: Hniezdenie lastovičky obyčajnej (Hirundo rustica) v Bratislave Ovsišti. Diplomová práca PRIFUK Bratislava, 55 s. KUŹNIAK S, 1967: Obserwacje nad biologią okresu lęgowego dymówki, Hirundo rustica L. Acta Ornithologica 10: MATOUŠEK B, 1956: Príspevok k oológii slovenskej avifauny. Biologické práce (Bratislava) 2(7): MØLLER AP, 1987: Nest lining in relation to the nesting cycle in the Swallow (Hirundo rustica). Ornis Scandinavica 18: MØLLER AP, 1990a: Effects of parasitism by a haematophagous mite on reproduction in the Barn Swallow. Ecology 71: MØLLER AP, 1990b: Changes in the size of avian breeding territories in relation to the nesting cycle. Anim Behav 40: MOLNÁR B, ORSZÁGHOVÁ Z, 1993: Poznámky k avifaune Rusoviec (Slovensko). Tichodroma 6: PIKULA J, BEKLOVÁ M, 1987: Bionomics of species of the family Hirundinidae. Acta Sc Nat Brno 21(3):1-39. PORTENKO LA, 1954: Pticy SSSR, časť III. Izd AN SSSR, Moskva Leningrad, 256 s. SLAGSVOLD T, SANDVIK J, ROFSTAD G, LORENTSEN Ö, HUS- BY M, 1984: On the adaptive value of intraclutch eggsize variation in birds. The Auk 101: TURNER AK, 1982: Timing of laying by Swallows (Hirundo rustica) and Sand Martins (Riparia riparia). Journal of Animal Ecology 51: URBAN P, 1996: Postembryonálny vývin lastovičky obyčajnej (Hirundo rustica). Diplomová práca PRIFUK Bratislava, 83 s. VANSTEENWEGEN Ch, 1988: Choix de L Habitat, fidélité et répartition spatiale chez L Hirondelle de Cheminée. A- lauda 56: