Marvin Minsky Počítače sú ako husle. Predstavte si bežného človeka, ktorý najprv počúva gramofón, potom vezme do rúk hudobný nástroj. Znie otrasne, povie. Podobný argument počúvame od mnohých humanistov i odborníkov v informatike. Vraj programy nebývajú v konkrétnych aplikáciách dosť prispôsobivé. A husle? Či písací stroj, pokým ho neviete používať? MARVIN MINSKY Dnešné počítače predstavujú stredný stupeň zložitosti s miliónmi častí; pre výskum v umelej inteligencii sa stavajú systémy s miliardou častí. A predsa, napriek tomu všetkému naďalej poutívame staré slová, akoby sa nič nestalo. Budeme si musieť preladiť naše vnímanie na javy dosiaľ nevídaných rozmerov. Pojem stroj sa stáva pritesný. MARVIN MINSKY Marvin Minsky v mnohom prispel k UI, poznávacej psychológii, matematike, matematickej lingvistike, robotike, a optike. V posledných rokoch pracoval hlavne na oznamovaní pre stroje ľudskej schopnosti pre zdravý úsudok. Jeho poňatie ľudskej rozumovej štruktúry a funkcie je predstavené v diele The Society of Mind (Spoločnosť mysle,ktoré je taktiež titulom kurzu, ktorý učí na MIT. Marvin Minsky je Toshiba Profesor mediálneho umenia a vied, a Profesor elektrotechniky a vedy o počítačoch na Massachusettsskom inštitúte technológie. Jeho výskum viedol ako k teoretickým a praktickým pokrokom v umelej inteligencii, poznávacej psychológii, neurónových sieťach a teórii Turingovho stroja, tak i k rekurzivným funkciám. Spravil zásadné príspevky v doménach symbolického grafického popisu, výpočtovej geometrie, znalosti reprezentácie, výpočtovej sémantiky, strojového vnímania a symbolického učenia.
Profesor Minsky bol tiež jeden z priekopníkov v inteligencii založenej na mechanickej robotike. Navrhoval a zostrojil niektoré z prvých mechanických pomôcok s dotykovými senzormi, vizuálnymi snímačmi a ich softwarom a počítačovým rozhraním. Tiež ovplyvnil mnoho robotických projektov mimo MIT, a navrhoval a staval prvé navrhoval a stavěl některé z prvních mechanických pomocí s dotekovými senzory, vizuálními snímači a jejich softwarem a počítačových rozhraní. On také ovlivňoval mnoho robotických projektů ven z MIT, a navrhoval a staval prvé LOGO korytnačka. V roku 1951 postavil prvú náhodne zapojenú neurónovú sieť učiacu stroj (volal sa SNARC, pre Stochastic Neural-Analog Reinforcement Computer), založený na zosilení simulovaných synaptických prenosových koeficientov. Na Junior Fellow v Harvarde, vynašiel a zostrojil prvý snímajúcí mikroskop - optický prístroj s nebývalým rozhodovaním a obrazovou kvalitou. V skorých päťdesiatych rokoch, Marvin Minsky pracoval na používaných výpočtových nápadoch charakterizujúcich ľudské psychologické procesy, rovnako ako sa snažil obdarovať stroje inteligenciou. V roku 1959, Minsky a John McCarthy založili, čo sa neskôr stalo, MIT Artificial Intelligence Laboratory. Prijal BA a PhD v matematike v Harvarde a Princetone. V roku 1951 zostrojil SNARC, prvý neurónový sieťový simulátor. Jeho iné vynálezy zahrňujú mechanické ruky a iné robotické zariadenia, confocal scanning microscope, the "Muse" syntenzátor pre hudobné variácie (v spolupráci s E. Fredkinom), a prvé LOGO turtle ( korytnačka )(v spolupráci s S. Papertom). Člen NAS, NAE a Argentina NAS, prijal ACM Turing Award, MIT Killian Award, Japan Prize, IJCAI. Skúmal Excellence Award, Rank Prize a Robert Wood Prize pre Optoelectronics, a Benjamin Franklin Medal. Vo svojom kľúčovom diele "Steps Towards Artificial Intelligence" skúmal a analyzoval všetko čomu sa venoval predtým, a ako hlavný problém presadzoval práve túto novozrodenú disciplínu. Rok 1963, "Matter, Mind, and Models"oslovil problém výroby samoučiaceho stroja. V diele "Perceptrons," 1969, v spolupráci s Seymour Papertom charakterizoval schopnosti a limitácie bezsmyčkového učenia a vzorových rozpoznávaích strojov. V diele "A Framework for Representing Knowledge" (1974) navrhl model znalostí reprezentácie odpovedajúcich na mnohé javy v poznaní, jazykovom porozumení a vizuálnej percepcii. Tieto reprezentácie, nazval frames (rámce) a ich premenné úlohy zdedil po predchádzajúcich definovaných rámcov. V skorých sedemdesiatych rokoch, Minsky a Papert začali formulovať teóriu nazývanú The Society of Mind, ktorá spojila náhľad od vývojovej detskej psychológie a ich skúseností s výskomom Umelej inteligencie. The Society of Mind navrhuje tú inteligenciu, ktorá nie je produktom nejakého pozoruhodného mechamizmu, ale prejde z riadeného vzájomného ovplyvňovania rôznorodej palety vynaliezavých agentov. Obaja to argumentovali tým, že takáto rozmanitosť je nutná, pretože rôzne úlohy vyžadujú zásadne odlišné mechanizmy; podľa nich práve toto premení psychológiu z neplodného pátrania po niekoľkých základných princípoch do hľadania mechanizmov, aby myseľ mohla používať k riadeniu vzájomné ovplyvňovanie z veľkého počtu rôznych prvkov. V roku 1985, Minski publikoval "The Society of Mind" - kniha, v ktorej 270 prepojených jednostránkových nápadov odráža štruktúru teórie samo. Každá jedna strana navrhuje práve
takýto jeden mechanismus odpovedajúci niektorému psychologickému javu, alebo osloví problém prinesený nejakým navrhnutým riešením ďalšej strany. Od publikácie The Society of Mind, pokračoval Minsky v rozpracovávaní teórie v niekoľkých nasmerovaniach. V súčastnosti pracuje na novej knihe, "The Emotion Machine," kde popisuje úlohy hraných pocitov, cieľov, emócií a vedomými myšlienkami v podmienkach procesov, ktoré motivujú a regulujú aktivity vo vnútri našej osobnej spoločnosti mysle. Vzdelanie 1954 1957 Junior Fellow, Harvard Society of Fellows 1951 1954 Ph.D. Mathematics Princeton University 1946 1950 B.A. Mathematics Harvard University 1944 1945 United States Navy Phillips Academy, Andover, Massachusetts Bronx High School of Science, New York The Fieldston School, New York Profesie 1990 present Toshiba Professor of Media Arts and Sciences, M.I.T 1989 1974 Donner Professor of Science, M.I.T. 1974 Professor, Department of Electrical Engineering, M.I.T. 1959 1974 Co-Director, M.I.T. Artificial Intelligence Laboratory 1958 Assistant Professor of Mathematics, M.I.T. 1959 Founder, M.I.T. Artificial Intelligence Project 1957 1958 Staff Member, M.I.T. Lincoln Laboratory Uznania, pocty 2001 Benjamin Franklin Medal, Franklin Institute 2001 R.W. Wood Prize, Optical Soc. of America 1995 Rank Prize, Royal Society of Medicine 1995 Joseph Priestly Award 1991 Research Excellence Award, IJCAI 1990 Japan Prize Laureate 1989 Killian Award, MIT 1987 Dr. Honoris Causa, Pine Manor College 1986 Dr. Honoris Causa, Free University of Brussels 1979 Messenger Lecturer, Cornell University 1978 Doubleday Lecturer, Smithsonian Institution 1970 Turing Award, Association for Computing Machinery Spoločnosti 1981 1982 President, American Association for Artificial Intelligence Fellow, American Academy of Arts and Sciences Fellow, Institute of Electrical and Electronic Engineers Fellow, Harvard Society of Fellows
Board of Advisors, National Dance Institute Board of Advisors, Planetary Society Board of Governors, National Space Society Awards Committee, American Academy of Achievement Member, U.S. National Academy of Engineering Member, U.S. National Academy of Sciences Member, Argentine National Academy of Science Member, League for Programming Freedom Obchodné vzťahy 1961 1984 Director, Information International, Inc. Founder, LOGO Computer Systems, Inc. Founder, Thinking Machines, Inc. Fellow, Walt Disney Research and Development Vláda Various panels and committees on Mathematics, AI, and Space Exploration. Chairman, NBS visiting committee on Applied Mathematics Patenty a vynálezy 1951 SNARC: First Neural Network Simulator 1955 Confocal Scanning Microscope: U.S.Patent 3013467 1963 First head-mounted graphical display 1963 Concept of Binary-Tree Robotic Manipulator 1967 Serpentine Hydraulic Robot Arm (Boston Museum of Science) 1970 The "Muse" Musical Variations Synthesizer (with E. Fredkin) 1972 First LOGO "turtle" device (with S. Papert) KNIHY: "Neural Nets and the Brain Model Problem," (Neurónové siete a mozgový modulový problém) Ph.D. dissertation, Princeton University, 1954. Prvé vydanie teórie a teorémov o učení v neurónových sieťach, druhotné zosilenie, rozširovanie dynamického uchovania a synaptické modifikácie. Computation: Finite and Infinite Machines, (Počítanie: Konečné a nekonečné stroje) Prentice-Hall, 1967. Štandardný text v počítačove vede. Semantic Information Processing, (Sémantické spracovanie informácií) MIT Press, 1968. Táto zbierka mala silný vplyv na modernú matematickú lingvistiku.
Perceptrons, (v spolupráci s Seymour A. Papertom), MIT Press, 1969 (Enlarged edition, 1988). Vyvinul modernú teóriu výpočtovej geometrie a ustavených základných limitácií v súvislosti s učením strojov. Oproti všeobecnému názoru, výsledky v tejto knihe nie sú obmedzené na siete s 1, 2 alebo 3 vrstvami; v skutočnosti doslova každý teorém je ľahko viditeľný. Artificial Intelligence, (Umelá inteligencia) v spolupráci s Seymour Papertom, Univ. of Oregon Press, 1972. Robotics, (Robotika) Doubleday, 1986. Editoval zbierku esejí o robotike, s Úvodom a Dodatkom od Minského. The Society of Mind, (Spoločnosť mysle) Simon and Schuster, 1987. Prvý obsiahly popis Spoločnosti myšlienkovej teórie rozumovej štruktúry a vývoja. Vidieť taktiež v The Society of Mind (CD-ROM version), Voyager, 1996. The Turing Option, (Turingova voľba) v spolupráci s Harry Harrisonom, Warner Books, New York, 1992. Vedeckofantastická detektívka o stavbe superinteligentého robota v roku 2023. Vybrané publikácie Marvina Minského "A Generalization of Kakutani's Fixed-Point Theorem," Bachelor's Thesis in Mathematics, Harvard, 1950. Táto téza bola o topológii pevných bodov spojitých funkcií na guľách, použitie novej diskusie o uzloch v 3-sférach. Rukopis zmizol. A Neural-Analogue Calculator Based upon a Probability Model of Reinforcement," Harvard University Psychological Laboratories, Cambridge, Massachusetts, January 8, 1952. Popisuje hardware SNARC, prvá spojovacia neurónová sieť učiaca stroj. "Neural Nets and the Brain Model Problem," Ph.D. dissertation in Mathematics, Princeton, 1954. Veľa nových teórií a teorém o učení v neurónových sieťach, druhotné zosilnenie, rozširovanie dyanmického uskladnenia a synaptické modifikácie. "Heuristic Aspects of the Artificial Intelligence Problem," MIT Lincoln Laboratory Report 34-55, December, 1956. ASTIA Doc. No. AS 236885; December, 1956. Včasný, ctižiadostivý referát o umelej inteligencii, navrhovnutie palety myšlienok na heuristické programy, plánovanie, etc. "Some Universal Elements For Finite Automata," in Automata Studies, C.E. Shannon and J. McCarthy (eds.), Annals of Mathematics Studies, 34, Princeton University Press, 1956. Teorémy o rôzne veľmi malých, zatiaľ ešte univerzálnych súboroch digitálnych logických elementov. "Some Methods of Heuristic Programming and Artificial Intelligence," Proc. Symposium. on Mechanization of Thought Processes, vol 1. pp5-27. D.V. Blake and
A.M. Uttley (eds., Natl. Physical Lab., Teddington, England, HMSO, London, 1959. Návrhy ako by mala umelá inteligencia pokračovať vo výskume. "Learning in random nets, Marvin Minsky and Oliver G. Selfridge," Proc. Fourth London Symposium. on Information Theory, Butterworth, Ltd., London, 1961. Okrem iného, poznamenal, že maximálna pravdepodobnosť odhaduje že lineárny prah funguje, keď vstupné premenné sú nezávislé. "Microscopy Apparatus," U.S. Patent 301467, issued December, 1961. V roku 1956 Prihláška patentu pre Confocal Scanning Microscope je čiastočne rozpísaná v Scanning article. "A 6-symbol 6-state universal Turing machine," Massachusetts Institute of Technology, Lincoln Laboratory, 1961 15p Group report 54G-0029. "Recursive Unsolvability of Post's Problem of 'Tag'," Annals of Mathematics, 74, 3, Nov. 1961, pp. 437-453. Tento vyriešený problém bol založený na dôkaze, že môžu existovať univerzálne počítače s iba 2 registrami. "Steps Toward Artificial Intelligence," Proc. IRE, 49, 1, Jan, 1961, pp. 8-30. Reprinted in Computers and Thought, McGraw-Hill, 1963. Rozplánoval budúci výskum Umelej inteligencie s dôrazom na symbolické popisy. "A Selected Descriptor-Indexed Bibliography to the Literature on Artificial Intelligence," IRE Transactions on Human Factors in Electronics, HFE-2, March, 1961, pp. 39-55. Reprinted in "Computers and Thought," Ed. E.A. Feigenbaum and J. Feldman, pp. 453-524, McGraw-Hill. 1963). 1962 "Size and Structure of Universal Turing Machines," Recursive Function Theory, Proc. Symposium. in Pure Mathematics, 5, American Mathematical Society, 1962, pp. 229-238. "MATHSCOPE," Part I: a proposal for a mathematical manipulation-display system. MIT, ProjectMAC, 1963. Časťou II bol program pre vizuálnu prehliadku riešení nelineárnej diferenciálnej rovnice, Memo MAC-M-124, AI memo no. 62. Artificial Intelligence Project and Project MAC, 1963. " A LISP garbage collector algorithm using serial secondary storage," revised, Memo MAC-M-29 * Memo; AI memo no. 58. Massachusetts Institute of Technology, Project MAC, 1963. "Matter, Mind and Models," Proceedings of IFIP Congress 1965, I, May, 1965, pp. 45-49., Spartan Books, Wash. D.C. Reprinted in Semantic Information Processing. Krátky referát predkladajúci teóriu self-knowledge a ilúzie slobodnej vôle. "Unrecognizable Sets of Numbers," (with S. Papert), JACM 31, 2, April, 1966, pp. 281-286. Sprievodca našou prácou na Perceptrónoch. Tieto výsledky boli známe už od Alana Cobhama.
"Speculations About Man and Machine", Proc. Park City (Utah) Conference on Computers in Undergraduate Education, Wm. Viavant (ed.). "Theoretical Mechanisms of Synchrony," in Basic Mechanisms of the Epilepsies, Little, Brown, 1969. Paleta možných mechanizmov v epilepsii. "Form and Content in Computer Science," (1970 ACM Turing Lecture) Journal of the Association for Computing Machinery,17, 2, April, 1970, pp. 197-215. Hovoril, že by mal ovplyvňovať mnohých počítačovýcu vedcov k pokusu robiť ctižiadostivejšie a realistické teórie výpočtovej sémantiky. "Development of Facility for Visual Prosthesis," in Visual Prosthesis, Academic Press, 1971, pp. 315-319. "A Framework for Representing Knowledge," MIT-AI Laboratory Memo 306, June, 1974. (Shorter versions in The Psychology of Computer Vision," P. Winston (Ed.), McGraw-Hill 1975, Mind Design," J. Haugeland, Ed., MIT Press, 1981, and "Cognitive Science," Collins, Allan and Edward E. Smith (eds.), Morgan-Kaufmann 1992.) Hlavný vplyv v presviedčaní umelo inteligentných pracovníkov a psychológov zvažujúcich, že reprezentuje zdravý rozum znalostí v relatívne veľkých štruktúrach nazývaných frames, ktoré ilustrujú typické prípady alebo príklady. Rámcce zdedia štandardné predpoklady, ktoré môžu byť vysvetlené keď sú dostupné presnejšie informácie. "Automation and Artificial Intelligence," in Science, Technology, and the Modern Navy, Office of Naval Research, Arlington, Virginia, 1976. Diskutuje o širokej rozmanitosti použitia teleoperátorov a inteligentnejších strojov v súvislosti s problémami blízkej budúcnosti. "Plain Talk About Neurodevelopmental Epistemology," in Proceedings of the 5th Intl. Joint Conference on Artificial Intelligence, Cambridge, Mass., August, 1977. Tento predchodca niektorých myšlienok na K-lines a Pronomes k dielu The Society of Mind, navrhuje paletu teórií ohľadom toho ako by mohli byť znalosti a lingvistické procesy ovládané v mozgu. "Computer Science and the Representation of Knowledge" in The Computer Age: A Twenty-Year View, Michael Dertouzos and Joel Moses, MIT Press, 1979, pp 392-421. Diskusia o dôležitosti zdravého rozumu znalostí. "K-lines, a theory of memory," Cognitive Science, 4, pp117-133, 1980. Teória usporiadaných hierarchií znalostí, ktoré môže byť reprezentované v podmienkach sietí, a ktoré aktivujú "partial brain states". "Telepresence," OMNI magazine, May 1980. O tom aké ohromné výhody by mal vývoj teleperatorov na oblasť energie, produktivity a výskumu vesmíru. "Jokes and their Relation to the Cognitive Unconscious." Al Memo 603, MIT-AI Lab., November, 1980. In "Cognitive Constraints on Communication," Vaina and Hintikka (eds.) Reidel, 1981. Vysvetľuje Freudovu teóriu bezvedomých senzorov v UI - problémy logigkých výniemiek.
"Music, Mind, and Meaning, " Computer Music Journal,5,3, 1981. Reprinted in "Machine Models of Music," (ed.stephan Schwanauer and David Levitt) MIT Press, 1993, ISBN 0-262-19319-1. Vysvetľuje žiadosť o zmenu štruktúr v klasickej hudbe ako východisko pre poznávacie hierarchie rozdielov odhaľovania agentúry. AI memo; 616 "Cellular Vacuum," International Journal of Theoretical Physics, Vol. 21, Nos. 6/8, 1982. "Why People Think Computers Can't," The AI Magazine, vol. 3, no. 4, Fall, 1982. Reprinted in Technology Review, Nov./Dec., 1983 and in The Computer Culture, Denis P. Donnelly, (Ed.), Associated University Presses, Cranbury NJ, 1985. "Communication with Alien Intelligence," Extraterrestrial: Science and Alien Intelligence, Edward Regis, Jr., (Ed.), Cambridge University Press, 1984. Reprinted in Byte, April, 1985. Predložil novú folozofickú teóriu, nazývanú "sparseness hypothesis," okolo toho, ako je možné mať apriori matematické znalosti. "Foreword" to K. Eric Drexler, "Engines of Creation." Anchor Press, Doubleday, 1986 "Introduction," to LogoWorks, (Cynthia Solomon, Margaret Minsky, Brian Harvey, Eds.) McGraw-Hill 1986 "Emotions and the Society of Mind," in Emotions and Psychopathology, Manfred Clynes and Jack Panksepp, eds., Plenum Press, N.Y., 1988 "Logical vs. Analogical or Symbolic vs. Connectionist or Neat vs. Scruffy," and "Excerpts from The Society of Mind," in Artificial Intelligence at MIT., Expanding Frontiers, Patrick H. Winston (Ed.), Vol 1, MIT Press, 1990. Reprinted in AI Magazine, 1991 "NASA Held Hostage," Ad Astra, Vol. 2, no. 6, June 1990. V tomto článku sa sťažuje na to, že NASA bola ohromená posadlosťou, že verejnosť bude podporovať jedine obsadené vesmírne programy, a to by malo ohromne zväčšiť výdavky na výskum vesmíru. V zvlášť, pre navrhovanú vermírnu stanicu, vývoja použitie z telepresencie obsadzovať stanicu vzdialenú od Země by znížilo náklady závažnosti. Ničmenej toto bolo takmer vždy ignorované vyššími úrovňami správcov. "Proposal for a Remotely Manned Space Station." April 1, 1990. MIT AILAB
"A Response to Four Reviews of The Society of Mind," Artificial Intelligence, April 1991, Vol. 48, pp. 371-396. "A Conversation with Marvin Minsky," (with Otto Laske) AI Magazine, Vol. 14, No. 3, Fall 1992, pp. 31-45. and in "Understanding Music with AI", Eds.Mira Balaban, Kemal Ebcioglu, and Otto E. Laske, MIT Press. ISBN 0-262-52170-9. Review of "Allen Newell, Unified Theories of Cognition," Artificial Intelligence, 59 (1993), pp. 343-354. "The Future Merging of Science, Art, and Psychology," Applied Artificial Intelligence, vol. 7, 1993. "Negative Expertise," International Journal of Expert Systems, 1994, Vol. 7, No. 1, pp. 13-19. "Virtual Molecular Reality," in Prospects in Nanotechnology: Toward Molecular manufacturing, (eds. Markus Krumenacker & James Lewis) Wiley, 1995 ISBN 0-471- 30914-1 Stiahnuteľné dokumenty: Communication with Alien Intelligence (text) Reprinted from Extraterrestrials: Science and Alien Intelligence. (Edward Regis, Ed.) Cambridge University Press, 1985. Reprinted in Byte Magazine, April 1985 Dva dôvody prečo cudzinci budú uvažovať ako my, cez rôzne pôvody. Causal Diversity (text) "Future of AI Technology," Marvin Minsky. Toshiba Review, Vol.47, No.7, July 1992. (Revised 95/07/10) Ľudia sa často sťažujú, že UI sa nevyvíja ako očakávali. V skutočnosti sme schopní vyvinúť ešte rýchlejšie užitočné systémy pre rozpoznávanie vzorov a pre riadiace procesy. Why People Think Computers Can't (text) First published in AI Magazine, vol. 3 no. 4, Fall 1982. Reprinted in Technology Review, Nov/Dec 1983, and in The Computer Culture, (Donnelly, Ed.) Associated Univ. Presses, Cranbury, NJ, 1985 Tak ako evolúcia menila ľudský názor na život, UI zmení myšlienkový názor na myseľ.
Music Interview with Otto Laske (text) Understanding Musical Activities: Readings in A.I. and Music, The AAAI Press, Menlo Park, CA, 1991 Mira Balaban, Kemal Ebcioglu, Otto Laske, Eds. Rozhovor o hudbe, jej zvláštnych rysoch ako ľudskej aktivite, zvláštne problémy pre vedcov a vhodnosť metód UI pre objasňovanie a/alebo riešenie niektorých týchto problémov. Matter, Mind and Models (text, html) Published in Semantic Information Processing, MIT Press, 1968 (This version has some editorial simplifications made in 1995) Prečo sú ľudia zmetení otázkami o vzťahu medzi duševnými a fyzickými udalosťami. Music, Mind, and Meaning (text) AI memo 616, February 1981, 21 pages Computer Music Journal, Fall 1981, Vol. 5, Number 3 Symbolic vs. Connectionist (text) "Logical vs. Analogical or Symbolic vs. Connectionist or Neat vs. Scruffy", in Artificial Intelligence at MIT., Expanding Frontiers, Patrick H. Winston (Ed.), Vol 1, MIT Press, 1990. Reprinted in AI Magazine, 1991 UI nie je ako obvodová teória a elektromagnetizmus. Miesto toho, aby hľadal unifikátor princípu, prišiel čas vytvoriť systémy z rôznorodých súčastí, niektoré spojovacie a niektoré symbolické, každý s vlastným rôznorodým ospravedlnením. Afterword to Vernor Vinge's True Names (text) In Vernor Vinge, True Names. Kedykoľvek je objekt interného spracovania príliš divný, komplikovaný, alebo neznámo prečo sa zaoberá priamo, pokusíme sa dosiahnuť diely jeho chovania vypadajúce ako známe, a potom ich reprezentovať známymi symbolmi. Inventing the Confocal Microscope (text) Marvin Minsky, "Memoir on Inventing the Confocal Scanning Microscope," Published in Scanning, vol.10 pp128-138, 1988 Negative Expertise (text) Published as "Negative Expertise," International Journal of Expert Systems, 1994, Vol. 7, No. 1, pp. 13-19. Jokes and the Cognitive Unconscious (text) AI memo 603, November 1980, 25 pages Published in Minsky, Marvin, "Jokes and their Relation to the Cognitive Unconscious." In Cognitive Constraints on Communication, Vaina and Hintikka (eds.) Reidel, 1981 Rôzne formy humoru môžu byť videné veľmi podobné, raz poznáme my význam znalostí a zvlášť aspekty, zainteresovaného myslenia s rozpoznávaním a potlačovaním chýb neúčinné alebo deštruktivné myslenie procesov. Extra chapters to The Turing Option (text)
Dve nepublikované sekcie, Kapitoly 25B a 26B, The Turing Option od Harryho Harrisona a Marvina Minského, Warner Books, August 1992. Will Robots Inherit the Earth?(text, html) Published in Scientific American, Oct. 1994 Rôzne formy humoru môžu byť videné veľmi podobné, raz poznáme my význam znalostí a zvlášť aspekty, zainteresovaného myslenia s rozpoznávaním a potlačovaním chýb neúčinné alebo deštruktivné myslenie procesov. A LISP Garbage Collector Algorithm Using Serial Secondary Storage (postscript) AI memo 58, October 1963, 4 pages Also published as MAC-M-129. Artificial Intelligence Progress Report (postscript) AI memo 252, January 1972, 137 pages By Marvin Minsky and Seymour Papert A Framework for Representing Knowledge (postscript) AI memo 306, June 1974 Also published in The Psychology of Computer Vision, P.H. Winston (ed.), McGraw-Hill, NY, 1975.