FRANCÚZSKA VESMÍRNA POLITIKA A VÝVOJ JEJ FINANCOVANIA French space policy and the development of its budgeting

Transcription

1 Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Studijní obor: Hospodářská politika a správa, Francouzský jazyk pro hospodářskou a administrativní činnost FRANCÚZSKA VESMÍRNA POLITIKA A VÝVOJ JEJ FINANCOVANIA French space policy and the development of its budgeting Bakalárska práca Vedúci bakalárskej práce: Ing. Bc. Martin MACHAY Autor: Radka WZOŠOVÁ Brno, 2015

2 MASARYKOVA UNIVERZITA EKONOMICKO- SPRÁVNÍ FAKULTA ZADÁNÍ BAKALÁŘSKÉ PRÁCE Akademický rok: 2014/2015 Studentka: Radka Wzošová Obor: Hospodářská politika Francouzský jazyk pro hospodářskou a administrativní činnost Téma práce: Francouzská vesmírná politika a vývoj jejího financování Téma práce anglicky: French Space Policy and the Development of its Budgeting Cíl práce, postup a pouţité metody: Cílem bakalářské práce je identifikovat silné a slabé stránky ve financování a programování francouzské vesmírné politiky a nastínit její budoucí vývoj. Studentka má za úkol identifikovat hlavní programové cíle francouzské vesmírné politiky a zdroje jejích financování; popsat vývoj financování francouzské vesmírné politiky a na základě toho identifikovat její slabé a silné stránky a případně i rizika spojená s budoucím vývojem a to jak na národní, mezinárodní tak nadnárodní úrovni. Rozsah grafických prací: Podle pokynů vedoucího práce Rozsah práce bez příloh: stran

3 Literatura: DIDIER, L Quelle politique spatiale pour la France. Institut Choiseul: Paríž. isbn: WAUQUIEZ,L. Stratégie spatiale française. In: Paríž: Ministère de l enseignement supérieur et de la reserche. [online] Dostupné na internete: < CHABAL Ch., REVOL H Správa francúzskeho senátu o vesmírnej politike. Politique spatiale française: Audace e tle déclin. In: Office parlementaire - Assemblée nationale. [online] Dostupné na internete: PROCACCIA C. a SIDO M.B. Správa franćuzskeho parlamentu o perspektívach európskej vesmírnej politiky. In: Paríž, OFFICE PARLEMENTAIRE D ÉVALUATION DES CHOIX SCIENTIFIQUES ET TECHNOLOGIQUES. [online] Dostupné na internete: < CNES. In: CNES. Francúzske národné vesmírne centrum pre kozmické štúdiá. [online] Dostupné na internete: < ESA. In: ESA. Európska vesmírna agentúra. [online] Dostupné na internete: < NASA. National Aeronautics and Space Administration [online] Dostupné na internete: < Vedoucí práce: Ing. Bc. Martin Machay Datum zadání práce: Termín odevzdání bakalářské práce a vloţení do IS je uveden v platném harmonogramu akademického roku. Ing. Zdeněk Tomeš, Ph.D. vedoucí katedry. Prof. Ing. Antonín Slaný, CSc. děkan V Brne, dňa

4

5 Meno a priezvisko autora: Názov bakalárskej práce: Názov práce v angličtine: Radka Wzošová Francúzska vesmírna politika a vývoj jej financovania French space policy and the development of its budgeting Katedra: Katedra ekonómie Vedúci bakalárskej práce: Ing. Bc. Martin MACHAY Rok obhajoby: 2015 Anotácia Predmetom bakalárskej práce Francúzska vesmírna politika a vývoj jej financovania je identifikovať hlavné programové ciele francúzskej vesmírnej politiky a zdroje jej financovania. Prvá časť je zameraná na popis cieľov, nositeľov a nástrojov francúzskej vesmírnej politiky. V druhej časti charakterizujem štruktúru financovania francúzskej vesmírnej politiky a popisujem štruktúru financovania vesmírnych politík iných štátov( USA). V poslednej časti následne analyzujem slabé a silné stránky ako aj prípadné riziká spojené s budúcim vývojom francúzskej vesmírnej politiky a to jak na národnej tak na medzinárodnej úrovni. Annotation The goal of the submitted thesis: French space policy a the development of its budgeting is to identify the main program s objectives of the French space policy and its funding sources. The first part focuses on the description of the objectives, instruments and bearers of French space policy. In the second part I describe the financing structure of the French Space Policy and the financing structure of space policies of other countries (USA). In the last section then I analyze the strengths and weaknesses and the potential risks associated with the future development of French space policy at both national and international levels. Kľúčové slová Francúzsko, vesmír, vesmírna politika, vývoj vesmírnej politiky, vesmírne systémy, vesmírny priemysel, financovanie, CNES, ESA, NASA, Spojené štáty americké Keywords France, space, space policy, the development of space policy, space systems, space industry, finance, CNES, ESA, NASA, United States of America

6

7 Prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu Francúzska vesmírna politika a vývoj jej financovania vypracovala samostatne pod vedením Ing. Bc. Martina Machaya a uviedla som v nej všetky literárne a odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými aktmi vedenia Masarykovej univerzity a Ekonomicko-správní fakulty. V Brne dňa, vlast no ruč ní podpis aut o ra

8

9 Poďakovanie Na tomto mieste by som rada poďakovala Ing. Bc. Martinovi Machayovi za jeho cenné pripomienky a rady, ktorými prispel k bezproblémovému vypracovaniu tejto práce. Ďalej by som rada poďakovala Ing. Petrovi Mikušovi za jeho ochotu, ďalšie rady a pripomienky, ktorými podobne prispel k vypracovaniu druhej časti tejto bakalárskej práce.

10 OBSAH ÚVOD CIELE FRANCÚZSKEJ VESMÍRNEJ POLITIKY NOSITELIA FRANCÚZSKEJ VESMÍRNEJ POLITIKY NÁSTROJE FRANCÚZSKEJ VESMÍRNEJ POLITIKY ANALÝZY A VÝVOJ FINANCOVANIA FRANCÚZSKEJ VESMÍRNEJ POLITIKY PEST ANALÝZA Politické faktory francúzskej vesmírnej politiky Ekonomické faktory francúzskej vesmírnej politiky Sociálne faktory francúzskej vesmírnej politiky Technologické faktory francúzskej vesmírnej politiky PORTROV MODEL FINANČNÁ ANALÝZA CNES A NASA SWOT ANALÝZA Metóda párového porovnávania Zhodnotenie SWOT a návrh vhodnej stratégie ZÁVER ZOZNAM POUŢITÝCH ZDROJOV ZOZNAM GRAFOV ZOZNAM TABULIEK ZOZNAM OBRÁZKOV ZOZNAM PRÍLOH... 55

11 ÚVOD Cieľom bakalárskej práce bude definovať vesmírnu politiku Francúzska, ďalej identifikovať francúzsku vesmírnu politiku a analyzovať jej štruktúru financovania na nadnárodnej úrovni. Vesmírna politika je definovaná ako stratégia ktoréhokoľvek národa, ktorá zahŕňa svoj civilný vesmírny program a využitie kozmického priestoru na vojenské a komerčné účely [1]. Vesmírne politiky jednotlivých národov sa zaoberajú vytváraním vesmírnej politiky prostredníctvom legislatívneho procesu a realizáciou tejto vesmírnej politiky pomocou civilných, vojenských orgánov a regulačných agentúr. Cieľom vesmírnej politiky je predovšetkým nezávislý prístup do vesmíru, podpora vedeckého a technického pokroku ako aj konkurencieschopnosti priemyslu. Vesmírnou politikou sa vo všeobecnosti myslí oficiálny prístup štátu k výskumu a využívaniu kozmického priestoru. Kozmický priestor je hlavnou zložkou obrannej politiky a bezpečnosti a preto sa všetky strategické doktríny zhodli na jeho význame. Považujú ho za pilier štátnej suverenity jednotlivých národov [2]. Všetky tieto strategické doktríny sa týkajú pozorovacích, informačných a geolokalizačných vesmírnych systémov a vyžadujú použitie špecializovaných nástrojov ako aj analýzu a diplomatickú a vojenskú podporu. Francúzska vesmírna politika predstavuje spoluprácu medzi Európskou úniou, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a predovšetkým Francúzskou republikou (CNES- národná vesmírna agentúra Francúzska). Jednotlivé národy sa snažia svojimi vesmírnymi politikami dosiahnuť medzinárodnú spoluprácu medzi krajinami čo sa týka vesmírnej stratégie a využitia kozmického priestoru. Cieľom je taktiež posilniť dôveru medzi aktívnymi činiteľmi vesmírnych politík a zvýšiť tak transparentnosť vesmírnych činností jednotlivých národov. V súčasnosti sa stala predmetom záujmu práve intervencia Francúzska so svojou vesmírnou politikou v rámci Európy a mimo Európy. Vesmírna politika sa snaží významne ovplyvniť ekonomické, politické a vojenské rozhodnutia jak na národnej tak na medzinárodnej úrovni. Výskumnou otázkou tejto práce je aká je podstata fungovania francúzskej vesmírnej politiky a jej štruktúra financovania v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni. V prvej kapitole tejto práce budú teda uvedené ciele francúzskej vesmírnej politiky. Pokračovať sa bude druhou a treťou kapitolou, ktorá sa zameriava následne na nositeľov vesmírnej politiky Francúzska a nástroje, prostredníctvom ktorých sa vykonáva francúzska vesmírna politika. 7

12 Jadrom tejto práce bude štvrtá kapitola, kde na základe jednotlivých analýz bude vysvetlený vývoj financovania francúzskej vesmírnej politiky a vesmírnej politiky USA. V závere budú postupne analýzou SWOT vyvodené jej slabé a silné stránky jak na národnej tak na medzinárodnej úrovni. Metódou podrobnej analýzy týchto dvoch vesmírnych politík sa uskutoční naplnenia vytýčeného cieľa. 8

13 1 CIELE FRANCÚZSKEJ VESMÍRNEJ POLITIKY Francúzska vesmírna politika a európska vesmírna politika tvoria vzájomné prepojenie. To však neznamená, že tieto dva prvky sú úplne zlúčené, musí byť zabezpečená najmä ich vzájomná spolupráca. Táto súdržnosť je základným aspektom francúzskej vesmírnej politiky pokiaľ ide o jej hlavné ciele. Cieľom vesmírnej politiky nie je len samostatné vedenie francúzskej vesmírnej politiky, ale aj udržanie strategickej autonómie Európy [3]. Ide tu o postavenie Európy vo svete ako aj v rámci kozmického priestoru. Francúzsko si chce zachovať najmä politickú prestíž svojej vesmírnej politiky a zapojiť aj niekoľko medzinárodných obchodných a hospodárskych záujmov. Francúzska republika sa v súčasnosti orientuje na veľké cieľové oblasti 1 : [4] 1. Zastávať popredné miesto v rámci postavenia Európy vo vesmíre 2. Zabezpečiť technologickú nezávislosť 3. Urýchliť vývoj služieb a aplikácií s vysokou pridanou hodnotou 4. Viesť perspektívnu priemyselnú politiku 5. Vzdelanie, veda, kultúra a komunikácie 6. Vedecké a technologické výskumy 7. Nezávislý prístup do vesmíru 8. Telekomunikácie a navigácia 9. Pozorovania Zeme 10. Bezpečnosť a obrana 11. Vesmírny prieskum 12. Človek vo vesmíre - pilotované lety do vesmíru 1 Jednotlivé ciele nie sú radené podľa dôležitosti 9

14 1. Popredné miesto v rámci postavenia Európa vo vesmíre Cieľom je dosiahnutie medzinárodnej kooperácie aj mimo Európy a vybudovanie centrálneho riadenia v rámci európskej vesmírnej politiky. Európska únia zastáva aktívnu úlohu strategického vodcu európskej vesmírnej politiky a využíva súčasné kompetencie v rámci ESA a jej členských štátov. Je potrebné budovať medzinárodné kooperácie, aby sa získavalo čím viac kompetencií v rámci vesmírnej politiky aj mimo Európy. 2. Zabezpečiť technologickú nezávislosť Je to jeden z hlavných strategických cieľov francúzskej aj európskej vesmírnej politiky. Európa poskytuje potrebnú finančnú podporu, ktorá má podporiť založenie európskeho odvetvia nosných rakiet. Všetky preferencie EÚ by sa mali vzťahovať na všetky misie uskutočnené v Európe v rámci tohto novovytvoreného odvetvia. 3. Urýchliť vývoj služieb a aplikácií s vysokou pridanou hodnotou Jednou z hlavných priorít vesmírnej politiky Francúzska je vytvorenie širokého spektra služieb so sídlom vo Francúzsku, aby boli k dispozícií po celej krajine Francúzska a takisto na export do zahraničia. Je nevyhnutné zabezpečiť nepretržitý prístup k dátam týkajúcich sa vesmírnej infraštruktúry a v dostatočne dlhej dobe sa tak umožní návrat k investíciám. Obnovenie svojej vesmírnej infraštruktúry predstavuje podstatný aplikačný potenciál. Zjednodušujú sa potreby užívateľov a prijímajú sa opatrenia v oblasti výskumu, vývoja a regulácie. 4. Viesť perspektívnu priemyselnú politiku Týmto cieľom sa má pokračovať vo vývoji kompletnej, konkurenčnej a účinnej priemyselnej základne. Je potrebné aktívne pokračovať vo vývoji malých stredných podnikov v oblasti poskytovania odborných znalostí, podporných služieb, zariadení alebo subsystémov. Dôležitým je aj podpora exportu a rozvoj veľkých medzinárodných kooperácií. Priemyselná politika si kladie za cieľ posilňovať verejnú spotrebu priestorových operačných služieb na európskej úrovni (širokopásmový internet). Treba umožniť rovnomerné rozloženie príjmov podľa hodnotového reťazca (operátori, výrobcovia, výrobcovia dielov...). Zriadiť politický výbor v oblasti kozmického priestoru a uľahčiť tak výmenu informácií medzi verejnou mocou (štátom) a vesmírnym priemyslom. 10

15 5. Vzdelanie, veda, kultúra a komunikácie Zabezpečiť obnovu ľudských zdrojov v rámci vesmírneho odvetvia je podstatou najmä bez straty základných kompetencií (snaha napredovať v oblasti odbornej prípravy a náboru mladých ľudí). Komunikácia vesmírnej činnosti spolu s informáciami o príspevkoch vesmírneho priemyslu smerom k verejnosti sú neoddeliteľnou súčasťou francúzskej vesmírnej politiky. Podporuje sa vytváranie tzv. priestorových (kozmických)[5] pólov v rámci nových štruktúr vysokoškolského vzdelávania v oblasti výskumu. Rozvíja sa komunikácia pomocou vesmírnych a vedeckých misií. 6. Vedecké a technologické výskumy V oblasti vedeckého výskumu je cieľom pokračovať v realizácií európskych a svetových prototypov v oblasti vedy a prieskumu Vesmíru a Zeme alebo v oblasti základnej fyziky. Prioritné je zúčastňovať sa povinných misií vedeckého programu ESA, ktoré sa zameriavajú na inovačné ciele. Je potrebné poskytnúť vesmírnym laboratóriám dostatočné množstvo zdrojov a zjednodušiť prístup k priestorovým údajom a zamerať sa na rozvoj technologických rodových inovácií s vysokým potenciálom (mikronanotechnológie, tvorba letov...). 7. Nezávislý prístup do vesmíru Dva hlavné ciele týkajúce sa nezávislého prístupu do vesmíru sú CSG Vesmírne centrum vo Francúzskej Guyane a realizácia Ariane 5, Ariane 6. CSG je kozmodróm s najlepšími podmienkami pre realizáciu letov do vesmíru: je blízko rovníku, to znamená, že minimalizuje energiu pre vypustenie rakiet do vesmíru. CSG by sa malo stať odbytištím tzv. infraštruktúrou európskeho vesmírneho priestoru, aby sa udržiavala a rozvíjala konkurenčná schopnosť CSG. Nezávislým prístupom sa myslí aj využívanie širokej škály rakiet ako Ariane 5, Sojuz, Vega. Znížiť celkovú nákladovosť systému Ariane 5 je možné pomocou optimalizácie celej priemyselnej štruktúry. Vesmírna agentúra CNES pripravuje nástupcu Ariane 5, raketový systém Ariane 6, a to vedením vývojárskych prác reakciou na inštitucionálne a obchodné potreby. 11

16 8. Telekomunikácie a navigácia Tieto ciele predstavujú stredobod na komerčnom trhu satelitov. V súčasnosti je veľkou výzvou návrat k americkému priemyslu na komerčných trhoch, čo ovplyvňujú najmä nízke rozpočty vesmírneho priemyslu (Ministerstvo priemyslu, NASA) a inovatívne technológie získané z obranných programov. Je zásadným udržiavať konkurenciu na domácom trhu v oblasti telekomunikácií a podporiť financovanie vďaka R&T (Research & Technology). Preklenutie digitálnej škály by malo Európe priniesť nové technológie a služby s vysokým podielom na zisku (vysokou pridanou hodnotouvýroba s vysokým podielom hodnoty vyrobenej technológiou). Čo sa týka navigácie, tak cieľom je zavedenie systému Galileo spolu s 30 satelitmi, ktoré majú duálny zdroj napájania pre nosné systémy (Ariane-5, Sojuz z CSG). 9. Pozorovanie Zeme Pozorovaním Zeme sa zabezpečí obnova infraštruktúry v rámci európskej a svetovej spolupráce. Zaručuje sa kontinuita priestorových údajov a existenčných prevádzkových služieb (Meteorológia, oceánografia, atď.) Vývoj programu GMES (viď GMES, kapitola 3 Nástroje) v rámci Európskej únie vzniká prostredníctvom jasného riadenia z EÚ a financovania z rozpočtu EÚ. Vykonávajú sa aktivity R&D výskumu a vývoja pre posilnenie prestížnych francúzskych odvetví. Podporuje sa vznik trhu pre vesmírne služby a aplikácie s pridanou hodnotou pre operatívne riadenie životného prostredia a plánovanie. 10. Bezpečnosť a obrana Zaisťuje sa obnova infraštruktúr pre vysoko rozlíšené optické pozorovania, zabezpečené telekomunikácie a rozvíjajú sa nové zručnosti ako včasné varovania, inteligenčné signály. Podstatná je aj dualita kozmických systémov (civilné telekomunikačné satelity, meteorológia, oceánografia, navigačné satelity). Táto dualita sa prejavuje príspevkom ministerstva obrany do programu francúzskeho vesmírneho centra CNES dvojaké využitie vesmíru, ktorý však ostáva obmedzený svojím rozpočtom. V európskom rámci sa rozvíja operačná schopnosť monitorovania vesmíru. 12

17 11. Vesmírny prieskum Prioritných cieľom je prieskum Marsu a jeho existenčných programovaných sond. Preto je potrebné zúčastniť sa európskeho programu prieskum Marsu ako súčasť globálneho programu nového strategického riadenia vesmíru (Mars Science Laboratory). Ďalším veľkým krokom bude znovu priniesť na Zem vzorky získané priamo z Marsu (Mars Sample Return). Podporou je tak francúzska a európska účasť na vývoji rozhodujúcich technologických zručností. 12. Človek vo vesmíre pilotované lety Medzi významný cieľ zaraďujeme v symbolickom rozmere aj postavenie človek vo vesmíre. Realizovať by sa mali pilotované lety do vesmíru, čím sa dosiahne vytváranie rôznych pracovných miest. Všetky obývané lety uskutočňované vo vesmíre slúžia pre podporu technologických zmien. Čo sa vesmírnych aktivít a obývaných letov do vesmíru týka, mala by sa brať do úvahy celá rada nasledovných prvkov [6]: lety v nízko-obežnej dráhe, ktoré už dlhšiu dobu zaisťuje spolok partnerov v Spojených štátoch amerických a kde realizuje svoje projekty na medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Podpora pilotovaných letov je podstatná aj pre vedecký výskum a rozvoj vesmírnych technológií. Finančné prostriedky získané z verejných zdrojov, financovanie vesmírnych projektov vytvára vzájomnú súťaž medzi partnermi vo vesmírnej politike (napr. Francúzsko- USA). USA sa napríklad snaží viesť a udržiavať fungovanie prostriedkov prostredníctvom partnerov a konkurentov v jednotlivých podnikoch, ktoré riadi. Ďalšia možnosť, ktorú ponúkajú tieto tzv. pilotované lety do vesmíru, je skutočnosť, že môžu diverzifikovať a posilňovať vzťahy taktiež s ruskými partnermi [7]. 13

18 2 NOSITELIA FRANCÚZSKEJ VESMÍRNEJ POLITIKY Francúzsky senát a vláda vytvorila niekoľko orientačných cieľov pre zaistenie prospešného vývoja francúzskej a európskej vesmírnej politiky [8]. Vďaka týmto cieľom, ktoré sme si vysvetlili v predchádzajúcej kapitole, chce Francúzsko nadväzovať medzinárodné a nadnárodné ekonomické vzťahy s krajinami mimo európskeho priestoru. Chce poskytovať finančné dotácie európskej vesmírnej agentúre a EÚ pre potrebu financovania vesmírnych technológií a urýchliť vývoj vesmírnych aplikácií a služieb s vysokou pridanou hodnotou. Francúzska vláda sa taktiež zúčastňuje prioritne rôznych vedeckých programov ESA. A to spolu s ďalšími členskými štátmi EÚ spoločne realizuje viacero vesmírnych programov. Za nositeľov vesmírnej politiky Francúzska považujeme vesmírne agentúry ako CNES (Národné centrum pred vesmírne štúdiá so sídlom vo Francúzsku) a európsku vesmírnu agentúru ESA. Vedecké programy ESA sa delia na povinné a voliteľné programy. Medzi povinné programy ESA patrí napr. technologický výskum, podpora vzdelávania, budúce štúdie, financovanie zariadenia do laboratórií a taktiež infraštruktúry. Čo sa týka vedeckých programov tak ESA prispieva vo veľkej miere výskumným pozorovaniam slnečnej sústavy, astronomickému prieskumu a fyzike. Voliteľné programy ESA zahŕňajú ľudské lety do vesmíru, telekomunikácie, pozorovanie Zeme, rakety, navigácie či robotický prieskum [9] ESA v spolupráci s CNES sa snaží využívať vo veľkom rozsahu prevádzku rakiet Ariane 5, ruskú Sojuz a Vega. Francúzska republika sa v súčasnosti orientuje na významné aplikovanie vesmírneho programu Európskej únie na základe princípov a nariadení vlády. V tomto smere mieni spraviť z Európskej vesmírnej agentúry Vesmírnu agentúru EÚ a týmto previesť všetky kompetencie iných národných agentúr európskej komisii. V tejto vesmírnej problematike sa snaží presadzovať princíp reciprocity štátov mimo Európy a sústrediť tak celkový dopyt aj mimo Európu. Práve CNES si kladie nezávislosť prístupu do vesmíru a implementovanie nových vesmírnych technológií za svoj popredné ciele. Spolu so svojimi vedeckými a technickými partnermi CNES ako nositeľ vesmírnej politiky Francúzska vyvíja vesmírne technológie, vykonáva vesmírne programy a taktiež sa podieľa na rôznych medzinárodných kooperatívnych projektoch. 14

19 Viaceré vesmírne technológie podliehajú pravidelnému obmedzeniu čo sa týka vývozu vesmírnej techniky z priemyselných krajín v rámci vesmírneho priemyslu. A preto iba technologická nezávislosť Európy môže zabrániť akémukoľvek risku z hľadiska zamietnutia určitého typu vesmírneho systému. Takáto nezávislosť technológií nesie samozrejme aj so sebou určité náklady, je obmedzovaná zákazmi výrobkov a technológií, ktoré sú zásadné pri vykonávaní kozmických systémov. Preto Európa preferuje najmä vytváranie a udržiavanie európskych priemyselných odvetví, aby bola zabezpečená dostatočná úroveň produkcie a ich ekonomická životaschopnosť. Vesmírna politika Francúzska ohlasuje pomerne vysokú mieru produktivity v Európe [10]. Má množstvo dostupných technológií a kompetencií vďaka čomu zastáva významnú pozíciu aj na medzinárodnej scéne. Pozícia Francúzska je v doméne vesmírneho priemyslu veľmi významná. Jej pevne stanovený obrat predstavuje približne polovicu obratu európskeho priemyslu [11]. Rozpočet francúzskeho vesmírneho priemyslu (viď Graf č.1) sa skladá prevažne z grantov a programov vyčlenených na kozmický výskum a na výskum duálneho využitia (to zn. rozpočet CNES a francúzska dotácia pre Európsku organizáciu meteorologických družíc EUMETSAT) a časť z rozpočtu ministerstva obrany Francúzska je určená na presadzovanie práva Programmation militaire [12]. V rámci rozpočtu na rok 2011 sa príspevok Európskej vesmírnej agentúry ESA zvyšuje na 70 mil. eur, ktorý je záväzne prijatý Francúzskom. Podobne sa zvýšil aj multilaterálny rozpočet CNES v tomto roku. Celkový rozpočet francúzskeho vesmírneho priemyslu sa odhaduje na približne 1,775 miliardy eur za rok 2011 [13]. Rast rozpočtu ESA je 26,09% a 23,33 % čo sa týka Francúzska jeho postavenia vo vesmírnej politike EÚ [14]. Rast rozpočtu francúzskeho vesmírneho priemyslu je v porovnaní s rastom EÚ (34,97 %) pomerne vysoký. Francúzsko je podľa týchto štatistík druhou krajinou po Číne, ktorá prosperuje v rámci vesmírneho priemyslu. Snaží sa byť preto hnacím motorom uprostred európskeho vesmírneho priemyslu. Vlastní vysokokvalitné vesmírne technológie pre výskum [15]. Ako jeden zo svetových lídrov vesmírneho priemyslu umožňuje prostriedky ako sú napr. raketové systémy, systémy pre optické pozorovania, meteorologické satelity, vedecké a telekomunikačné satelity. Verejné financovanie vesmírneho odvetvia Francúzskom je motivované taktiež ekonomickými dôvodmi. Rozvíjajú sa najmä hlavné priemyselné odvetvia. Vo vesmírnom priemysle v Európe pracuje momentálne približne zamestnancov [16]. Vo francúzskom vesmírnom priemysle je zamestnaných približne zamestnancov (2010) na vysokokvalifikovaných pracovných miestach. Polovica obratu sa realizuje na komerčnom trhu, ktorý vytvára ročný zisk viac ako 500 mil. eur [17]. 15

20 Obrázok 1: Rozpočet Francúzskej republiky pre vesmírne účely Zdroj: Vláda Francúzskej republiky Popis ku grafu č.1 : Rozpočet Francúzskej republiky určený pre vesmírne účely sa od r.2010 postupne každým rokom zvyšoval. V roku 2010 bolo vymedzených 685 mil. eur z rozpočtu francúzskej vesmírnej agentúry CNES pre európsku vesmírnu agentúru ESA (modrá farba v grafe) a 731 mil. eur bolo určených pre multilaterálny program CNES (fialová farba v grafe). Zvyšných približne 219 mil. eur bolo použitých na vesmírnu obranu (žltá farba v grafe). Spoločne bolo teda v roku 2010 vymedzených cca 1669 mil. eur z rozpočtu Francúzskej republiky práve pre vesmírnu podporu a jeho účely. Postupom času sa tieto finančné prostriedky pre vesmírne účely zvyšovali. V roku 2011 bolo rozpočet o niečo vyšší (1775 mil. eur) a to aj kvôli vymedzeniu investícií pre budúce investičné programy vesmírnej agentúry Francúzska CNES (svetlomodrá farba v grafe). 16

21 3 NÁSTROJE FRANCÚZSKEJ VESMÍRNEJ POLITIKY Medzi nástroje francúzskej vesmírnej politiky patria rôzne vesmírne programy francúzskej vlády. Vesmírny program Francúzska je zoskupenie civilných a vojenských vesmírnych aktivít Francúzska. V medzinárodnom meradle sa všetky tieto nástroje- vesmírne programy vykonávajú nositeľmi vesmírnej politiky a to ESA, a za realizáciu takýchto vesmírnych programov a projektov je zodpovedný nositeľ vesmírnej politiky Francúzska, ako sme už spomenuli v predchádzajúcej kapitole, CNES. Nástrojmi vesmírnej politiky vysvetľujeme spôsob nadobudnutia a uskutočnenia vytýčených cieľov a úloh. Nástrojmi vesmírnej politiky Francúzska sú program Ariane 5, program Ariane 6, program Galileo, program GMES-Copernicus, vládne programy Francúzska, program HORIZONT 2020 a ďalšie medzivládne dohody. ARIANE 5 ako jeden z hlavných nástrojov vesmírnej politiky Francúzska, je jedna z najmocnejších vesmírnych rakiet sveta spolu s DELTA 4 od Boeingu a stala sa lídrom na svetovom trhu vesmírnych rakiet. Avšak ako väčšina vesmírnych programov aj program Ariane 5 musel čeliť v rokoch niekoľkým počiatočným ťažkostiam so zavedením. Obnovenie projektu nastalo r po tom, čo náklady spojené s návratom k prevádzke Ariane 5 zahŕňali aj adaptovanie programu činností Arianespace. Ďalším faktorom, ktorý pôsobil v rovnakom smere, bolo prasknutie internetovej bubliny, čo viedlo od r ku kolapsu trhu telekomunikačných satelitov. To bolo sprevádzané zvýšením dumpingom na trhu vesmírnych rakiet. Podľa zasadnutia Rady ministrov v r zaviedla ESA rôzne vesmírne programy s cieľom zabezpečiť návrat k letu rakety Ariane 5 ako aj jej finančnú životaschopnosť. Rovnako rozhodovala aj v zásade zavedenia rakety Sojuz v rozsahu európskych rakiet vystrelených vo vesmírnom centre vo Francúzskej Guyane. Let Ariane 5 bol približne hodnotený na 200 mil. eur na jeden rok na základe parity 1 = 1$. Vďaka rôznym vesmírnym programom mohla teda Ariane 5 obnoviť svoje účtovné konto a nadobudnúť zisk 8 až 10 mil. eur v rokoch 2003, 2004 a Od r by mala dosiahnuť rovnovážny výsledok. Navyše dopyt po takýchto programoch prispieva k pozitívnym finančným ziskom pre Arianespace. Aby sa posilnila prevádzková kapacita Ariane 5, musí najmä Európa na nej čo najviac vyťažiť [18]. 17

22 Nová výstavba takejto rakety má však za následok stratu podielu na kapitálovom trhu z dôvodu neodmysliteľných nezdarov a omeškaní. Jediným relevantným cieľom je jej zdokonaľovanie krok za krokom. Arianespace musí viac ako inokedy čeliť neustále dôsledkom rastu a poklesu doláru. Z tohto dôvodu Arianespace nakupuje zásoby a všetok materiál ako aj vypláca mzdy v eurách, ale svojim zákazníkom účtuje poplatky v amerických dolároch. Zaiste na čiastočne kompenzovanie výkyvov poklesu amerického doláru sa cena vesmírnych štartov zvýšila najmä v dôsledku zlyhania ruskej rakety PROTON. Vďaka svojim prvotriednym službám, vrátanie kondicionovania vesmírnych satelitov v Kourou, môže spoločnosť Arianespace praktizovať o niečo vyššiu cenovú politiku ako jej konkurencia. V skutočnosti rast cien stúpol o % v porovnaní od r Táto zmena však neovplyvnila vývoj amerického doláru, ktorý neustále vysiľuje spoločnosť [19]. Preto bolo prijatie vesmírnych programov nevyhnutné (napr. program EGAS). Je potrebné neustále vykonávať pokrok vo zväčšovaní kapacity a modernizácií vesmírnych zariadení nevyhnutných na zvýšenie tržného podielu Ariane 5. V roku 2013 sa francúzski experti vesmírneho priemyslu pokúsili vytvoriť nový projekt s názvom Ariane 6. Program Ariane 6 je projekt novej definície, ktorý je momentálne v procese vývoja. Predpokladané spustenie rakety Ariane 6 a jej komunikačných satelitov sa očakáva v roku Francúzska vláda vyhradila rozpočtový balíček 10 mld. eur pripravený pre všetky vesmírne programy na nasledujúcich 5 rokov. Rozhodla, že práve 300 mil. eur bude investovať na realizáciu projektu Ariane 6, raketa, ktorá by mala nahradiť práve predchádzajúcu Ariane 5. Tento program je podporovaný najmä Francúzskou republikou a Arianespace, európskou spoločnosťou, ktorá je zodpovedná práve za obchodovanie a využívanie vesmírnych raketových systémov vytvorených európskou vesmírnou agentúrou ESA. Ako vysvetľuje francúzsky minister výskumu, vývoj Ariane 6 bol učinený s cieľom vyvinúť raketu, ktorá bude omnoho mohutnejšia a oveľa rýchlejšie sa adaptuje zmenám rozvoja trhu. Táto premena by mala garantovať predovšetkým nové pracovné miesta a priemyselné kompetencie [20]. Program Ariane 6, čiže zlepšená verzia Ariane 5, bol predpokladaný už dohodou podpísanou v Naples, kde sa stretli ministri 20 členských štátov ESA, aby prijali strategické rozhodnutia o vesmírnej budúcnosti v rámci Európy [21]. Čo sa technickej výbavy týka, program Ariane 6 má výhodu vo svojej flexibilnosti a technickej vybavenosti. Ariane 6 má v úmysle taktiež znížiť najmä výrobné náklady a ponúknuť svojim odberateľom o niečo flexibilnejšie vybavenie. Ariane 6 sa tak má skladať 18

23 len z jedného stupňa, ktoré by malo byť znovu zápalné. Takáto koncepcia očakáva aktuálne zníženie účtu zo 170 mil. eur na 70 mil. eur za Ariane 6. Ako spomína aj výkonný riaditeľ Arianespace Jean- Yves le Gall, Ariane 5 je už momentálne vo fáze svojej zrelosti a práve Ariane 6 by sa mala stať štartérom budúcnosti[22]. Dá sa povedať, že práve pre Francúzsko program Ariane 6 zahŕňa tisíce nových pracovných miest a veľké množstvo skúseností a zručností týkajúcich sa tohto priemyslu. Realizáciu takejto rakety má v skutočnosti na starosti práve francúzska skupina Astrium [23]. Jej dcérska spoločnosť EADS zamestnáva okolo zamestnancov. V takýchto projektoch ako je Ariane 6 vidí známku skutočnej konsolidácie európskeho priestoru. Skupina EADS [24], podobne ako pre aktuálnu Ariane 5, má za účel zostaviť prvý stupeň tejto rakety vo svojom závode Mureaux v Paríži. Niektoré ďaľšie komponenty Ariane sú vyrábané aj inými spoločnosťami ako je napríklad francúzska Snecma, dcérska spoločnosť Safran, ktorá je zodpovedná za výrobu motorov Vulcain. Celkovo sa v podstate na výrobe Ariane, takejto kolosálnej rakety podieľa takmer 200 rôznych spoločností, či už zahraničných alebo národných, a takáto raketa váži okolo 770 ton. Medzi ďalšie nástroje si kladie francúzska vesmírna politika rôzne vesmírne projekty a programy organizované Európskou vesmírnou agentúrou, Francúzskou agentúrou pre vesmírne štúdia CNES a inými medzinárodnými vesmírnymi spoločnosťami. Významné sa stalo aj rozvíjanie vesmírnej politiky Francúzska vo Francúzskej Guyane. Medzi vesmírne projekty a programy patrí napr. Program Galileo, rakety Sojuz a Vega či GMES (Global Monitoring for Environment and Security). Vesmírny program Galileo je strategický projekt, ktorého potreba a predpoklady ostávajú práve stredobodom aktuálnych plánov. Je cieľom inovačných projektov pre podporu ekonomického rastu a vytvárania nových pracovných miest. Je schválený Radou Európy v rámci stratégie Europe 2020 [25] a jeho implementácia je zásadná z hľadiska kredibility Európskej únie. Ako uviedlo zasadnutie francúzskeho parlamentu spolu s komisiou pre európske záležitostí uvedenie systému Galileo do funkčnosti nastalo už v roku Nastali však početné oneskorenia v realizácii tohto programu. Rozvetvenie konštelácie Galileo sa vyvíjalo vo viacerých fázach. Spočiatku sa mala nastaviť architektúra systému a určené funkcie. Vo fáze systémového vývoja a schválenia riadenia ESA sa mal stanoviť budúci vývoj vesmírnych satelitov a pozemných častí systému, ako aj preskúmanie obežnej dráhy. 19

24 V rokoch sa malo skonštruovať a vypustiť do vesmíru 26 vesmírnych satelitov a taktiež skompletizovať pozemnú časť infraštruktúry. Uvedenie systému Galileo do prevádzky v roku 2008 znamenalo spôsob riadenia systému, jeho údržbu ako aj jeho konštantné zdokonaľovanie. Ako však skonštatovala Európska komisia pre európske záležitosti spolu s francúzskym parlamentom, predpokladané plány sa nevyvíjali tak ako mali. Vytvorenie a náhle dobrovoľné zlikvidovanie spoločného podniku Galileo, prechod z verejno- súkromného financovania na financovanie výhradne verejných prostriedkov, porušenie zmluvy s vedením priemyselných sektorov a následné rokovania o vytvorení nových kontraktov, boli výrazné ekonomické dôvody pre nepriaznivý rast vesmírneho priemyslu. Tieto príčiny viedli k výraznému zvýšeniu finančných nákladov na takýto vesmírny program. Takýto prevrat v plánovaní programu mal za následok oneskorenie realizácie projektu Galileo o ďalších 5 rokov. Z tohto dôvodu Európa nemohla prevziať všetky kompetencie riadenia projektu a k tomu Čína hrozila prevzatím vlastníctva. Aby bol systém Galileo aj napriek problémom plne funkčný a dosiahol z hľadiska spoľahlivosti, presnosti a plynulosti služby svoje stanovené ciele musí byť fáza zavádzania tejto konštelácie vykonaná v presne stanovený čas. To znamená, že francúzske orgány sú zaviazané zaviesť úplnú konšteláciu 30 satelitov ako bolo pôvodne plánované. Domnievajú sa, že toto zavedenie môže byť vykonávané tempom, ktoré sa odrazí najmä vo fiškálnej politike dotýkajúcej sa vládneho rozpočtu. Program Galileo sa stal veľkou víziou budúcnosti čo sa týka vesmírnej politiky Francúzska. Spoločne s programom Copernicus [26] (známym ako GMES- Global Monitoring for Environment and Security) sú veľkou európskou rozpočtovou prioritou. Copernicus (GMES) je európsky program pre pozorovanie Zeme implementovaný Európskou komisiou v spolupráci s ESA. Informácie získané pomocou satelitného pozorovania Zeme na základe systému Copernicus napomáhajú k zlepšeniu riadenia prírodných zdrojov, k sledovaniu dodávok vody a monitorovaniu počasia, znečisteniu ovzdušia a podporujú rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Pre roky program GMES vytvoril pilotný projekt bezpečnosti G- MOSAIC [27]. Tohto programu sa zúčastnilo viac ako 30 medzinárodných a nadnárodných partnerov. Pre tento program bolo vymedzených okolo 11,6 miliárd amerických dolárov. Cieľom bolo analyzovať príčiny spôsobené regionálnymi krízami ako napr. šírenie zbraní, boj za ochranu prírodných zdrojov, populačné tlaky, degradácia pôdy či rôzne nezákonné aktivity. 20

25 Týmto programom sa myslelo ďalej prispievať k podpore európskych zásahov počas krízy, zásahov Európy ako takej a podporovať repatriáciu občanov v priebehu krízy. Medzi ďalšie významné a kľúčové priority programu GMES patria aj námorné a pozemné služby a služby pre atmosféru, bezpečnosť a reakcie na mimoriadne udalosti. Investícia Európy do týchto programov (GMES, Galileo) je hlavnou iniciatívou EÚ v rámci 7-rámcového programu Európskej únie. V tomto programe bol vymedzený rozpočet cca 1,4 mld. eur pre roky zo zdrojov EÚ [28]. Výskum financovaný EÚ by mal prispievať rozvoju európskej vesmírnej stratégie a tá by mala podporovať stratégie Spoločenstiev v oblastiach poľnohospodárstva, životného prostredia, rybárstva, dopravy a telekomunikácií buď nástrojmi na pozorovanie vesmíru alebo riešeniami na báze objektov vyslaných do kozmu. K nástrojom vesmírnej politiky Francúzska patria aj programy francúzskej vlády a parlamentu. Môžeme tu zaradiť práve rôzne francúzske vesmírne programy obrany. Francúzska vesmírna defenzívna politika je v roku 2008 definovaná a spísaná v listine White Paper on Defence and Security. Hlavnou úlohou vesmírneho programu Francúzska, ktorý sledoval európsky konzulát, je najmä obranná defenzívna politika s cieľom zastávať obranné funkcie. Veľká priorita je daná vedomosťami a očakávaniami, čo predstavuje podstatnú súčasť francúzskej obrany. Francúzsko okrem zabezpečenia kontinuity a modernizácie svojich vesmírnych prostriedkov vynakladá veľké úsilie v štyroch oblastiach. A to sú oblasti ako Ultra- high resolution, ELINT, Early warning, Space surveillance [29]. Vytvorenie programu Joint Space Command [30] v roku 2010, malo znázorniť dôležitosť vesmíru pre obranu a bezpečnosť krajiny. Tento program je zaradený aj v americkom programe Vízia 2020 Vision for 2020 [31], vývoj vesmírnych pokrokov do roku Vesmírnym priemyslom Francúzska a takisto aj iných členských štátov EÚ sa zaoberá aj 7- rámcový program Európskej únie. Cieľom tohto programu je vo všeobecnosti podporovať najmä európske vesmírne programy, ktoré sú zamerané na aplikácie ako je GMES Globálny monitoring pre životné prostredie a bezpečnosť. Takéto programy by mali byť prospešné pre obyvateľstvo a konkurencieschopnosť Európskeho vesmírneho priemyslu. Aby sa udržala táto konkurencieschopnosť vesmírneho priemyslu a jeho priemyselných odvetví vrátane výrobcov, poskytovateľov služieb a operátorov, je nevyhnutné neustále vyžadovať nový výskum a technológie. Celkový rozpočet,ktorý udáva 7- rámcový program EÚ, ktorý je vymedzený pre oblasť vesmír je 1,4 mld. eur [32]. Oblasť vesmír zahŕňa činnosti ako sú vesmírne aplikácie, prieskum vesmíru a posilnenie vesmírnych nadácií. 21

26 Ako sme už spomenuli vesmírne aplikácie sa zaoberajú činnosťami týkajúce sa vývoja satelitných pozorovacích systémov a globálneho monitoringu, služieb pre riadenie životného prostredia, bezpečnosti, poľnohospodárstva, lesníctva a meteorológie, civilnej ochrany a rizikového manažmentu. Podpora prieskumu vesmíru nám zase zabezpečuje vývoj spoločných iniciatív medzi Európskou vesmírnou agentúrou ESA a národnou vesmírnou agentúrou Francúzska CNES alebo medzi ostatnými národnými vesmírnymi agentúrami členských štátov. Snažia sa taktiež koordinovať vývoj vesmírnych teleskopov. Čo sa Vesmírnych nadácií týka, tak tieto nadácie sa usilujú podporovať výskum pre dlhodobé trendy ako je vesmírna doprava, biomedicína, vedy o živej prírode či fyzikálne vedy vo vesmíre [33]. Ďalším z programov je program HORIZONT Tento program sleduje podporu rozvoja vesmírnych kapacít Európskej únie v oblastiach navigácie, pozorovania Zeme, ochrany vesmírnej infraštruktúry, zvyšovania konkurencieschopnosti priemyslu, medzinárodnej spolupráce alebo podpora rozvoja malého a stredného podnikania. Hlavnými zložkami programu HORIZONT 2020 sa stali práve projekty Copernicus (program GMES) a projekt Galileo. Tieto programy sme si už spomenuli ako ciele vesmírnej politiky Francúzska v prvej kapitole. Rámcové nariadenie programu HORIZONT 2020, ktorý sa zaoberá vývojom projektu Galileo- Európsky globálny satelitný navigačný systém, požaduje neustále udržiavať určitú úroveň akcií a investícií Európskej únie do vesmírneho výskumu pre zachovanie určitej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Je potrebné chrániť najmä priestorovú infraštruktúru a venovať sa perspektívnym programom ako Copernicus či Galileo, aby sa udržala budúca úloha Európy vo vesmíre [34]. 22

27 Graf 1 Štruktúra vesmírneho programu HORIZONT 2020 pre roky Zdroj: Technologické centrum AV ČR Finančné prostriedky pre program HORIZONT 2020 boli vymedzené pre rok 2014 a 2015[35]. Najviac financií a investícií je vymedzených pre program Galileo satelitný navigačný systém. Zo 144 mil. eur bolo 58 mil. eur určených pre rok 2014 a zvyšných 86 mil. eur je pripravených pre rozvoj tohto programu v roku Do financovania tohto programu patrí vývoj upstream technológie, rozšírených misií a služieb, rôzne iné aplikácie programu Galileo či R&D programy (Reseach& Development) slúžiace a zriadené pre verejnosť. Hlavnými dokumentmi o vesmírnej politike Francúzska sa stali predovšetkým ročné správy zo zasadnutí francúzskeho senátu. Považujeme ich za vedúce nástroje, ktoré sú podstatné v rámci chodu európskej vesmírnej politiky. V roku 2012 bol francúzskym senátom v spolupráci s Európskou úniou vydaný dokument s názvom Výzvy a perspektívy európskej vesmírnej politiky. V tomto dokumente sa vesmírna politika orientuje podrobne na jednotlivé oblasti, ktoré sú vo fáze renovácie a vývoja. Zaoberá sa rozvojom technológií či priemyselných aktivít európskeho vesmírneho priemyslu. Snaží sa neustále pracovať na programoch nových európskych vesmírnych rakiet či navigačných satelitov. 23

28 Konkrétne práve francúzskej vesmírnej politike sa venuje vo svojom dokumente Francúzska vesmírna stratégia [36] francúzske ministerstvo vzdelania a výskumu. Tento dokument sa zaoberá hlavnými princípmi, ktorými sa riadi vesmírna politika Francúzska. Cieľmi Francúzska je dosahovať neustále vedúce postavenie svojej vesmírnej politiky uprostred Európy, snažiť sa zachovávať technologickú nezávislosť a prístup do vesmíru. Medzi ďalšie nástroje francúzskej vesmírnej politiky patrí aj dohoda, ktorá bola podpísaná pre roky [37]. Táto dohoda bola podpísaná medzi CNES a Francúzskou vládou pod záštitou ministra prieskumu, ministra obrany, prezidenta agentúry CNES a generálnym riaditeľom agentúry CNES. Vesmírna agentúra CNES sa týmto dokumentom snaží zaisťovať projekty na základe medzinárodných, priemyselných, hospodárskych, sociálnych a strategických potrieb.. Táto dohoda slúžila ako tzv. cestovná mapa agentúry pre obdobie rokov CNES ako vesmírna agentúra Francúzska pracuje neustále na zabezpečení toho, aby Európa mohla naďalej ťažiť z francúzskej vedeckej odbornosti. Vedecká a technologická hodnota vesmírnych programov CNES je veľmi rozhodujúca vzhľadom na súčasnú hospodársku súťaž medzi priemyselnými národmi. Vysoká úroveň technického know-how, ktorú CNES podporuje prostredníctvom nových ambicióznych projektov, je cenným zdrojom odborných znalostí pre užívateľov vesmírneho priestoru a kľúčovým faktorom pre Francúzsko a Európu. 24

29 4 ANALÝZY A VÝVOJ FINANCOVANIA FRANCÚZSKEJ VESMÍRNEJ POLITIKY 4.1 PEST Analýza PEST analýza je analýza politických, ekonomických, sociálnych a technologických faktorov. Je to prehľad aktuálneho stavu prvkov v makroprostredí firmy. Pomocou PEST analýzy sa uskutoční rozbor všeobecného okolia francúzskej vesmírnej agentúry Politické faktory francúzskej vesmírnej politiky Vo Francúzsku je nositeľom vesmírnej politiky CNES. Avšak, vesmírne aktivity Francúzskej republiky sú zakotvené vo vesmírnom zákone z roku Tento návrh zákona o vesmírnych operáciách bol predložený francúzskemu Senátu predošlou vládou v roku Tento zákon sa týka prevedenia medzinárodných štandardov do vnútroštátnych právnych predpisov. Vesmírny zákon ( fr. LOI n du 3 juin 2008 relative aux opérations spatiales) bol prijatý v súvislosti s privatizáciou činností v oblasti vesmíru a v kontexte otvorenia vesmírneho strediska vo Francúzskej Guyane, ktoré by malo slúžiť aj pre iné rakety ako je Ariane, napríklad ruský Soyouz. Zákon o vesmíre integruje aj s inými medzinárodnými zmluvami o využití vesmírneho priestoru (staršie zmluvy ako Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies z r. 1967, ako aj Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými objektmi z r. 1972) [38]. Tento zákon je zameraný predovšetkým na zabezpečenie právnej istoty riadením technických rizík zameranej na vesmírne aktivity pre všetkých činiteľov vo vesmírnom priestore či už verejných alebo súkromných. Akékoľvek vesmírne aktivity a operácie, za ktoré zodpovedá Francúzska republika, musia však podliehať predbežnému povoleniu. Zákon predkladá, že prevádzkovatelia štartov sú zodpovední za všetky škody spôsobené tretími osobami, vo vesmíre či na zemi, v priebehu vesmírnej operácie, ktorú riadia. V tomto zákone je braný za samozrejmosť aj systém administratívnych a trestných sankcií. Podobne štát je zodpovedný a ručí za škody spôsobené na majetku, 25

30 osobám alebo životnému prostrediu do určitej úrovne, ktorá je stanovená zase zákonom o financovaní. Zákon o vesmíre sa takisto zaoberá aj správou vesmírneho centra vo Francúzskej Guyane, pravidlami intelektuálneho vlastníctva vzťahujúcich sa na aplikáciu činností v kozmickom priestore a právnym rámcom pre využívanie zdrojov, ktoré sú založené pôvodom na vesmírnych údajoch, s ohľadom na požiadavky národnej bezpečnosti. Naopak, činnosti a aktivity týkajúce sa národnej bezpečnosti a obrany sú vylúčené z jeho pôsobnosti. Čo sa týka politických faktorov a vplyvov na francúzsku vesmírnu politiku, tak tu zaraďujeme najmä dva podstatné činitele a to Francúzsky parlament a Vládu Francúzskej republiky. Tieto dva orgány vydávajú každoročné správy o chode a perspektívach francúzskej a európskej vesmírnej politiky. Vesmírna politika patrí mimo skúmaných oblastí aj do politickej oblasti. V rámci svojej vyšetrovacej misie skúma a informuje pomocou parlamentu o všetkých rozhodnutiach v oblastiach vedy a technológie. Francúzska republika patrí do tzv. vesmírneho trojuholníka [39]. Tento vesmírny trojuholník je formovaný členskými štátmi EÚ, Európskou vesmírnou agentúrou ESA a Európskou úniou. Sú to traja hlavní aktívni činitelia vesmírnej politiky Európy. Všetky členské štáty sú piliermi tohto trojuholníka, pretože sú to práve oni sami, ktorí sa podieľajú na vesmírnej politike a rozhodujú o všetkých úrovniach programov a ich finančných zdrojoch. Štáty sú základom trojuholníka vesmírnej politiky. Na každej úrovni rozvoja tieto štáty rozhodujú prostredníctvom vzájomného vyjednávania medzi sebou, aby dosiahli vytýčený rozvoj, musia hľadať prostriedky a spôsoby v rámci národného konsenzu. Vesmírne centrum Francúzska CNES sa stalo ústredným motorom francúzskej vesmírnej politiky. Jeho povolaním je vytvoriť vzájomnú koordináciu medzi všetkými zúčastnenými stranami vesmírnej politiky, či už civilnými alebo vojenskými. Schéma je nasledujúca: CNES navrhuje, vláda rozhoduje, a napokon CNES vedie politiku, ktorá bola rozhodnutá a uplatnená vládou. Jedná sa tu o centralizované riadenie, ktoré môže byť prínosom pre rozvoj pozícií Francúzska v rôznych pracovných skupinách v rámci ESA a EÚ, ale za predpokladu, že sú brané do úvahy názory všetkých zúčastnených strán v tomto sektore. Prezident CNES M. Yannick d Escatha v dokumente Francúzskeho parlamentu (Rapport sur les enjeux et perspectives de la politique spatiale française) [40] popisuje stratégiu francúzskej vesmírnej agentúry a zároveň tvrdí, že si je treba uvedomiť, že práve Spojené štáty americké utrácajú čo sa týka ich verejných výdajov 6 krát viac ako Európa vo vesmírnom sektore. 26

31 Je potrebné preto optimalizovať využitie dostupných zdrojov pomocou nasledujúcich stratégií: - Stratégia zameraná na čo najinovatívnejšie aspekty vesmírnej politiky, aby mohol byť francúzsky vesmírny priemysel konkurencieschopný - Stratégia spolupráce v rámci Európy a mimo Európy na medzinárodnej úrovni. CNES bol už od dávnej minulosti povolaný angažovať sa do medzinárodnej spolupráce medzi Západom a Východom (po dohode o francúzsko-sovietskej vesmírnej kooperácií v r. 1966) - Stratégia excelentnosti, nastaviť konkurenciu a vybrať prísne programy v závislosti na režime prevádzky porovnateľným s Národnou výskumnou agentúrou ( ANR). Z hore uvedeného sa dá vyvodiť, že francúzska vesmírna stratégia je slabá. Dá sa povedať že trpí tým, že nedokáže skutočne prezentovať a identifikovať svoje priority. Zdá sa, že francúzskej vesmírnej politike chýba dlhodobá vízia. Príčinou je to, že zostáva neustále anonymná a nie je stále poriadne politicky zakotvená. CNES ako verejné priemyselné a obchodné zriadenie pod dohľadom ministerstiev je nepochybne vhodným nositeľom zodpovedným za výskum a obranu. Ostáva neustále križovatkou zjednocujúcou vesmírne iniciatívy a centrom disponujúcim unikátnymi odbornými zručnosťami v Európe. Avšak, ale vždy ostane len nástrojom vízie, ambície, ktorý nemá ustálené a popredné miesto vo verejnej diskusii. Dá sa povedať, že vesmírne perspektívy a stratégie nie sú dostatočne podložené na politickej a administratívnej úrovni. Je to preto, že sú málo zdieľané s verejnosťou a nie sú známe širokej verejnosti v každodennom živote Ekonomické faktory francúzskej vesmírnej politiky Do ekonomických faktorov patrí financovanie francúzskej vesmírnej politiky. Špecifickým problémom je zostavovanie Európskeho rozpočtu, na ktorý sa vzťahuje rozpočet pre vesmírnu politiku Francúzska. Francúzska vláda predpokladá zníženie rozpočtového deficitu pre tento rok na 3,6% HDP a na 3% HDP v roku Verejný dlh Francúzska sa v roku 2003 vyšplhal na čiastku 1925,3 mld. (93,5% HDP). Čo sa týka inflácie, tak tá dosiahla v roku ,0% (Eurostat, 2014) a v roku 2014 sa inflácia pohybovala na úrovni okolo 1,3% (Eurostat, 2014). Podľa údajov Európskej vesmírnej agentúry je približne tohtoročný príjem finančných prostriedkov z EÚ vo výške 59,1 mil.. To znamená, že 1,8% 27

32 rozpočtu hradí Európska únia. Avšak, financie pre ďalšie programy inštitúcie vo výške 623,9 mil. poskytuje rovnako EÚ (81,8%). Ďalej tam prispievajú vo veľkej miere aj členské štáty ESA a to Francúzsko. Francúzska republika vynakladá finančné prostriedky pre ESA vo výške 754,6 mil. (22,6% podiel). Verejné výdaje určené na vesmírny sektor vo Francúzsku predstavujú približne 2 mld. eur ročne vďaka značnému úsiliu, ktoré bolo vynaložené v posledných rokoch pre investičné programy budúcnosti. Finančné prostriedky CNES predstavujú celkom 760 mil. (CNES, 2012) vrátane úverov na investičné programy budúcnosti je to 835 mil., 743 mil. je vymedzených finančným zákonom o rozpočte v roku 2013, 583 mil. na program Vesmírny prieskum a 159 mil. na program Duálny výskum. Oproti roku 2012 zodpovedá rozpočet CNES z roku 2013 poklesu o 2,2 % (17 mil. ). Čo sa týka príspevku Francúzska do ESA je to rozpočet vo výške 770 mil. (CNES, 2012) a v roku 2013 sa rozpočet zvýšil o + 3,8 % a to na 799 mil.. Rozpočet pre program Vesmírny prieskum predstavuje cca ¾ rozpočtu. Je zastrešený Ministerstvom pre vysokoškolské vzdelávanie a výskum. Rozdelenie prostriedkov v rámci tohto programu ukazuje prioritu Francúzska, vynaložiť čo najviac prostriedkov na prístup do vesmíru. Na tento program je vymedzená viac ako tretina rozpočtu, 494 mil. a z toho 354 mil. je prenesených v agentúre ESA. Program Duálny prieskum má dvojaký významcivilný a vojenský. Je určený na financovanie aktivít v záujme obrany, ktoré vedie CNES a Komisia pre atómovú energiu a alternatívne zdroje energie (CEA). Tento program si kladie za dôraz udržiavať spojenie medzi týmito operátormi a obranou a podieľa sa na prípravu programov výskumných orgánov. Čo sa týka zložky letectva, ktorá zapadá taktiež do vesmírnej agentúry CNES, predstavuje 82% z celkovej čiastky určenej na tento program obrany. Programy, ktoré zaberajú veľkú časť rozpočtu sú dvojakého charakteru a to realizácie letov, ktoré slúžia na prípravu budúcich kapacít, a vývoja technologickej a priemyselnej základne. Spolupráca medzi Generálnym riaditeľstvom pre zbrojenie (DGA) a kozmickou agentúrou umožnila vzniku a financovaniu nasledujúcich programov: ELISA (demonštrátor v oblasti elektromagnetických posluchov), Pléiades (optické pozorovania), AltiKa (výškomerná oceánografia), Athéna- Fidus (vysokorýchlostné telekomunikácie), CSO (optický priestorový komponent), TARANIS (zariadenie využité počas búrky napr. spojenie atmosféra- ionosféra- magnetosféra). V rámci aktivít výskumu a inovatívnych technológií (je vidno už aj známky technologických faktorov) dve firmy sú v súčasnosti v predprojektovej fáze a to CXCI (promotér v oblasti informačných inovatívnych technológií) a GRANDIR (promotér infračerveného detektoru pre zvýšenie výkonu) [41]. 28

33 Graf 2 Rozdelenie finančných prostriedkov v programe "SPACE RESEARCH" (Program Vesmírny prieskum, 2012) Zdroj: Senát Francúzskej republiky V rámci ekonomických faktorov vesmírnej politiky je podstatné spomenúť aj ďalšie programy ako napr. Investičné programy budúcnosti. Takéto budúce investičné programy vymedzili prostriedky v hodnote 600 mil. eur na vesmírny prieskum [42]. Finančný zákon z roku 2010 vzhľadom k Investičným programom budúcnosti, hovorí o poskytovaní finančných dotácií vesmírnej agentúre CNES vo výške 500 mil. eur [43]. Takéto finančné prostriedky a dotácie sú určené na pokrytie vesmírnych štúdií a technologických skúmaní s cieľom pripraviť sa na vývoj a vypustenie novej rakety Ariane 6 (250 mil. eur) a takisto aj na projekty rôznych satelitov určených na získanie odborných znalostí a pre konkurencieschopnosť francúzskeho vesmírneho sektoru (250 mil. eur). Rozhodnutie o vypustení novej nosnej rakety Ariane 6 bolo vynesené na európskej konferencii ESA, kde sa odsúhlasila čiastka 140 mil. eur pre túto raketu. Okrem 82,5 mil. eur vystavených v prvej etape vesmírnych štúdií pre novú generáciu rakiet, sa 27,45 mil. eur vymedzilo pre rekapitalizáciu Arianespace, ktorej štát je podstatným vlastníkom akcií ( 33%). 29